V piatok večer na atletických majstrovstvách sveta v Londýne jeden z jeho najmenej obľúbených kladivárskych sektorov odklial. Pawel Fajdek sa v dramatickom finálovom súboji najskôr trápil, ale nakoniec potvrdil pozíciu lídra svetových tabuliek.
V poľskom tábore tak po úspechu jeho reprezentačnej kolegyne Anity Wlodarczykovej znovu zavládla zlatá radosť. Pripomenieme – obaja zvíťazili aj na júnovom mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft v Šamoríne.
Najťažšie získaná medaila
Fajdek víťazným hodom (79,81) síce neprekonal magickú 80-metrovú hranicu, ktorú 28-ročný borec zdoláva pravidelne, ale aj tak sa zapísal do historických tabuliek. Rodák zo Świebodzic sa stal prvým kladivárom, ktorý získal tri tituly majstra sveta (2013, 2015, 2017) a prispel k štvrtému poľskému zlatu na svetovom šampionáte. Žiadna krajina nemá viac prvenstiev v tejto disciplíne.
„Kruh mi nesedí, o tom niet pochýb. Nechcem sa už k tomu vracať,“ reagoval Fajdek na otázku, ako si spomína na londýnsky olympijský neúspech z roku 2012. „Bola to moja najťažsie získaná medaila. Neviem, ktorý titul majstra sveta mi chutil najviac. Predtým som bol mladší, potom som zranil trénera, teraz som bol sklamaný po Riu. Vážim si všetky tri.“
Rozdiel medzi strieborným Rusom reprezentujúcim nezávislých atlétov Valerijom Pronkinom (78,16) a siedmym, olympijským šampiónom z Ria 2016 Dilšodom Nazarovom z Tadžikistanu (77,22), bol iba 94 cm. Mimoriadne vyrovnaná súťaž priniesla pravú drámu, na ktorú v súťažiach s Fajdekovou účasťou nie sú diváci zvyknutí.
„Snažil som sa hodiť 80 metrov, ale kruh je pomalý. Nohy sa nechceli točiť. Stáli a kladivo mi utekalo. Chýbala mi výbušnosť. Každý sa trápil, aj Wojtek (reprezentačný kolega Wojciech Nowicki, ktorý získal bronz, pozn.). Mne sa podarilo najlepšie sa popasovať s podmienkami – a som majstrom sveta,“ tešil sa Fajdek, ktorého citoval Przeglad Sportowy.
Veľa šťastia, oci!
Po druhej sérii bol suverén ostatných rokov až na siedmej pozícii. Po záverečnej si ľahol do kruhu a chvíľu tvárou k nebesám premýšľal. Potom si vzal vlajku a vo veľkom oslavoval ďalší veľký triumf. Ako sám tvrdí, rozhodne to nebolo jeho posledné zlaté slovo.
„Trikrát za sebou som vyhral univerziádu, teraz aj majstrovstvá sveta. O chvíľku idem na štvrtú univerziádu po víťazstvo, o dva roky sa pobijem o štvrté zlato na majstrovstvách sveta. Treba písať históriu. Je pravda, že nemám olympijské medaily. Pohoda, ešte sa o niekoľko z nich pokúsim, prinajmenšom o tri,“ hýril sebavedomím Fajdek.
Veľký muž a jedna z najjagavejších hviezd svetovej atletiky popri napĺňaní svojich ambícií zvláda aj rolu otca. Po finále priznal, že mu v ušiach zneli slová jeho dvojročnej dcérky Laily.
„K zlatu mi pomohla dcérka, pri odchode do dejiska MS mi povedala: veľa šťastia, oci! Mal som to v hlave a znelo mi to v ušiach počas celého finále. Snažím sa s priateľkou Sandrou i Lailou byť čo najviac. Niekedy prídu aj za mnou a je to veľká morálna vzpruha. Trochu sa mi za nimi v Londýne cnelo,“ priznal Fajdek.
Chyba IAAF
Kladivo je výstavnou skriňou poľskej atletiky i celého športu nášho severného suseda. Wlodarczyková i Fajdek pokračujú v slávnych šlapajách svojich úspešných predchodcov – víťazov olympiády v Sydney 2000 Kamily Skolimowskej a Szymona Ziółkowského.
„Hádzanie v mojich časoch a teraz je ako nebo a zem. Nowicki a Fajdek boli jediní, ktorí vstupovali do londýnskeho finále so sezónnym maximom nad 80 metrov. Kvalifikačný limit bol 75,50 m, na ME 2002 v Mníchove som vypadol v kvalifikácii hodom 77,17 m. Na MS 2007 v Osake mi výkon 80,07 m stačil len na siedme miesto, podobne ako na Hrách v Pekingu 2008,“ vysvetľoval Ziółkowski a dodal:
„Tam na bronz bolo treba hod za 81 metrov. Medzinárodná asociácia atletických federácii (IAAF) urobila veľkú chybu, že dovolila v mládežníckych kategóriách hádzať ľahším kladivom. Výsledok je vidieť. Našťastie, naši tréneri i pretekári si s tým vedia dať rady.“
Na vrcholných podujatiach ako olympiáda, MS či ME sa hádže na výsledok, nie na výkon. Uvedomuje si to aj Fajdekova trénerka Jolanta Kumorová. Po vlaňajšej olympiáde v Riu prijala do svojej tréningovej skupiny aj slovenskú jednotku Marcela Lomnického. Neprekážalo jej, že kladivo nedoletelo za 80-metrovú hranicu.
„Nie som rozčarovaná, že mu kladivo nezaletelo ďalej. Sú to majstrovstvá sveta a tam treba vyhrávať. Pawel bol pod obrovským tlakom. Znovu sa ukázal v Londýne, kde mu to už raz vôbec nevyšlo. Túžil byť prvým mužom, ktorý získa tri kladivárske svetové tituly,“ načrtla rozpoloženie v úspešnom poľskom minitíme.
Kumorová so smiechom priznala, že na jej zverenca akoby prešiel vnútorný pokoj, ktorý prežívala.
„Cítila som, že to vyjde. Bola som nezvykle vyrovnaná, i keď kruh bol na hádzanie náročný. Keď prší a je mokro, je vynikajúci. V piatok však bolo sucho a kruh brzdil nohy. Pawel má s kladivom nezvyklý cit. Stále ho ukazuje a potvrdzuje, preto ho nazývam kladivárskym virtuózom,“ zložila kompliment trojnásobnému majstrovi sveta.
V bohatom Fajdekovom repertoári chýba už len jediná medailová pieseň. Zahrá ju zaplnenému tokijskému publiku o tri roky na olympiáde?