Sobotňajšie posledné súťažné dejstvo Usaina Bolta – štafetové – na oficiálnych dráhach malo viacero scenárov. Obzvlášť po tom, ako v úvode šampionátu podľahol na stovke Američanom Justinovi Gatlinovi a Christianovi Colemanovi.
Londýnsky štadión počítal s tým, že derniéra legendy šprintu ako súčasti jamajskej štafety na 4× 100 m nemusí mať zlatý podtón. To, čo priniesol predposledný deň šampionátu, však nečakal nikto.
Bolt: Prepáčte mi
Takmer 60-tisíc divákov vyprevádzalo osmičku najlepších štafiet na 4× 100 metrov do cieľa mohutným aplauzom. Najmä kvôli domácemu kvartetu a odchádzajúcemu Boltovi. O niekoľko sekúnd aplauz ešte viac zosilnel, hoci najrýchlejší muž planéty sa na zemi zmietal v bolestiach.
„Britský tím dnes predviedol mimoriadne strhujúce divadlo. Vyhral štafetu úplne zaslúžene. Všetkých súperov zdolal úplne férovým spôsobom, aj Jamajku. Na to by sme rozhodne nemali zabúdať,“ pripomenul Michael Johnson, bývalý skvelý atlét a dnes expert britskej televízie BBC.
Je veľký predpoklad, že Johnsonovo prianie zostane nevyslyšané. Ani svetový rekord inak fantasticky bežiacich domácich hrdinov by nezatienil kŕč v ľavom Boltovom stehne. Tridsaťročný svetový rekordér na 100 (9,58) i 200 m (19,19) prvý a poslednýkrát počas behu utrpel zranenie, ktoré mu nakoniec nedovolilo preťať cieľovú pásku.
„Nie, toto nie je spôsob, akým by ste chceli ukončiť majstrovstvá sveta. Nechal som na dráhe všetko, presne tak ako vždy. Prepáčte mi, že som nemohol povedať ahojte všetci alebo niečo také,“ vylial si srdce Bolt na jednej zo sociálnych sietí.
Foto: SITA/AP, David J. Phillip
Blake kritizoval organizátorov
Dívať sa na zuby zatínajúceho finišmana jamajskej štafety, ktorý ju preberal na bronzovej pozícii a chcel jej umiestnenie ešte zlepšiť, bol veľmi bolestivý. Zdravotné problémy, o ktorých nerád hovoril a skôr sa schovával za sebavedomé slová či nezameniteľné gestá, sa naplno prejavili. Nebol to však chrbát ani stehná, ale lýtko.
„Stále sa nám pri vyprevádzaní do cieľa ospravedlňoval, ale povedali sme mu, že na to nemá dôvod. Zranenia k športu patria,“ povedal Julian Forte, ktorý bežal druhý úsek. "Jednoducho sa to stalo. Meno Usain Bolt to prežije,“ dodal zlatý prekážkar Omar McLeod. Jediný jamajský zlatý medailista z Londýna (vyhral beh na 110 m prekážok) veľmi chcel bežať s Boltom v štafete. "Je mi to ľúto. Predstavoval som si to inak,“ smútil McLeod.
Foto: SITA/AP, David J. Phillip
Najskôr to vyzeralo, že najrýchlejším nohám, aké kedy behali po tejto planéte, pomôže do posledného cieľa invalidný vozík. Bolt ho však rázne odmietol a nakoniec dokríval s výdatnou pomocou svojich kolegov. Zakýval divákom a rýchlo sa stratil v útrobách štadióna. Burácajúce tribúny si to ani poriadne nestihli všimnúť.
„Vidieť odchádzať skutočnú legendu takýmto spôsobom, to bolí. Vinu na tom majú aj organizátori. Štyridsať minút sme museli čakať, než sa skončia dva medailové ceremoniály. Držali nás tam veľmi dlho. Potom sme sa zase rozcvičovali a opäť čakali,“ nešetril kritikou a neskrýval hnev Yohann Blake, ktorý Boltovi odovzdával štafetový kolík.
Slzy, ktorými parádny šoumen a famózny atlét zmáčal londýnsky ovál, v radostnom britskom víťaznom huriavku akoby zapadli prachom. S pribúdajúcim časom sa však bude tento moment čoraz viac pripomínať. Už čoskoro dostane prívlastok ako najsmutnejší koniec najveselšieho, najrýchlejšieho, najtalentovanejšieho a nenahraditeľného atléta.