Príbeh Camilla Lacourta je na konci. Kruh jeho bohatej kariéry započal i skončil na Dunaji. Pred siedmimi rokmi na ME v Budapešti ovládol znak na 50 i 100 metrov, jagavú zbierku vtedy doplnil aj zlatom z polohovej štafety na 4×100 metrov. V nedeľu naplnil krásne želanie, skončil na vrchole – víťazným znakom na 50 metrov na majstrovstvách sveta.
Fialový moč
Po prelomovom roku 2010 sa začala Lacourtova medailová žatva. Na nedávno skončených MS sa definitívne zastavila na čísle pätnásť. V plávaní to nie je závratné číslo, mnohí Francúzovi predchodcovia či terajší súperi ich majú aj dvojnásobne. Tridsaťdvaročný rodák z Narbonne však všetky získal vďaka znaku – buď v individuálnych pretekoch alebo trikrát ako člen polohovkárskej štafety.
Ani jeden z ligotajúcich sa kúskov nemá olympijský punc. Pod piatimi kruhmi mal športovú smolu a tak zaujal skôr uštipačnou a drzou poznámkou.
Na lanskej olympiáde v Riu vzbudil Lacourt viac pozornosti ako niektorí medailisti. Víťaza pretekov na 200 voľným spôsobom Čínana Sun Janga, ktorý v roku 2014 tri mesiace pykal za pozitívny test na trimetazidín, označil za dopingového podvodníka.
„Sun Jang mal fialový moč. Keď vidím, kto je na pódiu po krauliarskej dvojstovke, je mi z toho zle. Som veľmi smutný z toho, čo sa s mojím milovaným športom deje. Mám pocit, ako by som sa díval na atletiku – s dvomi či tromi dopujúcimi v každom finále. Verím, že Medzinárodná plavecká federácia zastaví tento masaker. Je to totiž veľmi smutný pohľad,“ nekládol si Lacourt servítku pred ústa.
Najkrajšia hymna
V maďarskej metropole sa viac sústredil na plávanie ako na ostatné aktivity a vyplatilo sa. Lacourt dopredu avizoval, že budapeštianska znakárska päťdesiatka bude jeho rozlúčková. Nakoniec mala pre hviezdu tejto disciplíny zlatú bodku.
„Toto víťazstvo je pre mňa zadosťučinením najmä preto, že som kariéru mohol ukončiť týmto spôsobom. Bolo mojím snom stáť na stupni víťazov po posledných pretekoch v mojom živote. To, že som bol na najvyššom, je úžasné. Telom i mysľou mi prebieha množstvo emócií. Chcem sa s mojimi milovanými potešiť z tejto poslednej krásnej chvíle,“ cituje Lacourta Le Figaro.
Francúzsky denník označil Lacourta za „jedného z najväčších plavcov vo francúzskej histórii, po ktorom zostane obrovská prázdnota.“ V 12-tisícovej Duna aréne totiž dokonal svoj zlatý hetrik na najkratšom znaku. Po Barcelone 2013 a Kazani 2015 prišla aj víťazná a pre Lacourta aj veľmi symbolická Budapešť.
„Publikum bolo mimoriadne – pred siedmimi rokmi a aj teraz. V každých pretekoch ľudia šaleli a hnali plavcov dopredu. Bolo to bláznivé a nezabudnuteľné. Obrovské tribúny boli neustále plné a nikdy nezabudnem, že som pred nimi mohol ukázať jedno z mojich najlepších vystúpení,“ neskrývala radosť francúzska hviezda.
Svetové plávanie prišlo cez víkend o ďalšiu z veľkých postáv, ktorá sa však nikdy nedostala na úplné výslnie. Možno jej chýbalo viac charizmy, medailových úspechov (najmä na olympiáde) a flexibility v plaveckých disciplínach. Ale Lacourt si zvolil jedinú cestu a znak si bude musieť hľadať nového lídra.
„Iste, medaila z olympiády, to by bolo niečo, ale nesmútim za ňou,“ vysvetlil Lacourt a doplnil: „V Budapešti som stál na pódiu v prvých a posledných veľkých pretekoch. V nedeľu som sa po prvýkrát obhliadol za mojou kariérou. Sú to krásne spomienky. Boli dobré i zlé časy, z ktorých mi pomohli vstať moji blízki. Posledná Marseillaisa bola zábavná, plná emócii a sĺz.“
Nebude mu chýbať súťažný adrenalín? Je jeho koniec definitívny?
„Isteže, nervy, s ktorými čakáte v call roome, mi nič nenahradí. Chcem sa však venovať iným aktivitám. Navyše, rád sa vzdám tvrdých tréningov. Na to vezmite jed! Boli to krásne časy, ale už mám po krk byť po zadok vo vode, civieť k stropu a čakať, kedy príde cieľ. Je koniec,“ zdôraznil Lacourt.