Talentovaný trojskokan obsadil pred dvomi rokmi na predošlom šampionáte tejto vekovej kategórie 5. priečku. Podobné ciele má aj pred sobotňajšou kvalifikáciou. „Chcem postúpiť do nedeľňajšieho finále a utvoriť si nový osobný rekord,“ tvrdí odhodlane rodák z Lučenca.
Ako ste strávili prvé dni po presune do Bydgoszczu?
Po zaujímavej a strastiplnej jedenásťhodinovej ceste sme nakoniec dorazili do dejiska. Zastihla nás horúčava – klíma nedošla v mikrobuse až dozadu (smiech) – i búrka, ktorá cestovanie predĺžila o asi tri hodiny. Bolo to vyčerpávajúce. Ubytovali sme sa, obzreli si krásny štadión. V utorok som mal aj posledný tréning skákania pred sobotňajšou kvalifikáciou. Včera som si bol pozrieť mesto, dýcha peknou históriou.
V marci ste v rozhovore pre Pravdu uviedli, že máte finálové ambície. Nezľavili ste z nich po štyroch mesiacoch?
Nie, žiadna zmena v ambíciách nenastala. Stále verím vo finále. Budem oň bojovať zo všetkých síl. Verím, že úspešne. Chcel by som si v kvalifikácii čo najskôr vybojovať postup do nedeľňajšieho finále, aby som sa upokojil a najmä ušetril čo najviac síl. Čím viac skokov, tým väčšia únava. Vo finále to už bude iná súťaž. Verím, že mi zdravie dovolí naplno sa pobiť o čo najvyššie priečky. Bolo by super, keby som viac bojoval so súpermi ako sám so sebou.
Narážate na problematický členok?
Áno. Prvýkrát som ho „načal“ v Tel Avive na tímových ME a odvtedy som vynechal viaceré preteky. Musel som zrušiť aj účasť na nedávnej Zlatej tretre v Ostrave. Snažil som sa trénovať tak, aby som skákal čo najmenej a členok šetril. Na utorkovom tréningu som ho necítil, tak snáď vydrží celú súťažnú záťaž.
Pred dvomi rokmi ste boli v Talinne piaty. Trúfate si svoje umiestnenie vylepšiť?
No… V Estónsku vtedy nebola taká silná konkurencia ako teraz. Prvá trojka (Babajev, Hess a Lipsanen, pozn.) je úplne uletená. Už teraz patria k najlepším v Európe medzi mužmi. Bude veľmi náročné ich zdolať. Rád by som si utvoril osobný rekord. Keby to bolo 16,60 metra, bolo by to skvelé. Všetko naviac by bolo bonusom.
Ako sa budete vyrovnávať s predštartovným tlakom a adrenalínom?
Každý atlét vníma istý tlak. U mňa nie je veľký a snažím sa na to nemyslieť.
Prečo?
Nepomáha mi to. Tlak mi zväzuje mi nohy i myseľ, preto sa ho snažím vytesniť. Najviac sa mi to darí, keď si predstavujem, že štartujem na nejakých menších pretekoch a nie na ME.
Do kvalifkácie zostávajú ešte necelé dva dni. Ako si budete krátiť čas?
Väčšinou oddychujem v izbe a šetrím energiu. Možno sa pôjdem ešte niekam poprechádzať, ale len trochu, aby som mal v zásobníku čo najviac sily.
Odchádzali ste z rodného Lučenca s nejakou špeciálnou motiváciou od blízkych, ak by ste postúpili do finále?
Veľmi nie, respektíve o ničom neviem. Možno sa však dočkám nejakého prekvapenia. To je na mne.
Nominácia Slovenska na ME do 23 rokov
Muži: Maximilián Slezák (oštep), Dominik Černý, Michal Morvay, Miroslav Úradník (chôdza 20 km), Ján Volko (100 m a 200 m), Jakub Matúš (100 m), Matúš Talán (800 m), Tomáš Veszelka (trojskok), Karol Končoš (kladivo). Ženy: Monika Hornáková, Lucia Čubaňová (chôdza 20 km/27 prihlásených), Zuzana Durcová (10 000 m), Stanislava Lajčáková (100 m prek., sedemboj), Daniela Ledecká (400 m prek.), Zuzana Ďurkechová (trojskok).