Veril, že mu to rýchlo ubehne. Čas na trase Viedeň – Dubaj – Nairobi si spríjemnil filmami a spánkom.
Cesta, ktorá Daniela Kováča doviedla k letu na atletické majstrovstvá sveta do 17 rokov (štartujú dnes, končia v nedeľu) mala neobyčajne veľa úskalí. Nepochybne viac ako čaká šťúpleho Róma na súťažnej 10-kilometrovej chodeckej trati v kenskej metropole.
Polosirota z 13 detí
Pätnásťročný chlapec musel pred osudom skladať viac skúšok ako mnohí z nás. Život nie je ľahký, keď vám v troch rokoch zomrie otec, keď sa na tri mesiace ocitnete v detskom domove, lebo mama nezvláda výchovu, keď máte tucet súrodencov. V jednom zo šalianskych bytov však kvitne nevídaný talent, ktorý napriek ťažkým životným podmienkam a údelom úspešne nasleduje svoj veľký chodecký vzor – olympijského šampióna v chôdzi na 50 km Mateja Tótha.
„Otec mi zomrel, keď som mal tri roky, v deviatich sme boli v detskom domove. Doma je to teraz veselé. Sme siedmi chlapci a šesť dievčat od 4 do 21 rokov. Aj keď sme nemali hneď peniaze, mama nás vždy podporovala. Robí pre mňa i ostatných všetko, čo je v jej silách. Veľmi jej za to ďakujem. Bez nej by som nešiel na majstrovstvá sveta,“ otvára prvú kapitolu svojho životného príbehu. A už tušíte, že to bude silné. Veľmi silné.
Nielen preto, že pochádza z problematického rómskeho prostredia, ale najmä, že Petrovi Mečiarovi, bývalému trénerovi Mateja Tótha, vyrazil svojím progresom dych. V júni 2016 chodil Kováč trénovať len dvakrát do týždňa. Len tak to skúšal s rôznymi atletickými disciplínami, lebo ho to bavilo. Po roku tréningov túto sobotu od 8.35 nastúpi na štart najväčších pretekov v živote. Jediný zo šiestich kvalifikovaných Slovákov (na MS odcestovali traja) splnil A-limit.
„Začal mi volať i písať. Na rovinu – nemal som veľký záujem s ním spolupracovať. Každodenné dochádzanie zo Šale do Nitry je náročné. Navyše, nemal som o ňom ani najlepšie referencie. Dopočul som sa, že je problémový chalan. Najskôr som mu povedal nie. Dano však bol neústupčivý, stále ma kontaktoval. Nakoniec som privolil. Prekvapil ma. Myslel som si, že keď mu poviem, aby prišiel na tréning, tak nepríde. Nakoniec tam bol. Prešiel prvý tréning, druhý, tretí… a stále makal. Poctivo vždy všetko dodržal na sto percent. Odvtedy sa mi nestalo, že by neprišiel, ulieval sa alebo mi klamal,“ vysvetľuje počiatky spolupráce skúsený tréner.
Vzťah Mečiara a Kováča postupne rástol. Obaja si k sebe utvorili puto. Aby silnelo, potrebuje čas a situácie, v ktorých sa môže utužiť. Zažili ich viacero.
„Vedel som, že trénoval Mateja Tótha. Spojil som si v hlave, že ak aj ja chcem byť taký dobrý ako on, musím trénovať pod koučom Mečiarom. On ma môže priviesť na cestu úspechu a priblížiť k Matejovej úrovni. Ak som chcel prísť za ním, musel som si našetriť na cesty autobusom. Netajím, že som si peniaze viackrát požičal aj od trénera,“ vraví pokojným a tichým hlasom talentovaný mladíček.
„Pre ich domácnosť boli cestovné náklady veľkou finančnou záťažou. Mama našla aj posledné peniaze, aby na tie cesty mal. Vždy, keď sme sa dohodli, že mi požičané vráti do istého dňa, dodržal to,“ dopĺňa svojho zverenca Mečiar. Vzápätí ponúkne milú príhodu s krásnym koncom. „V júli 2016 prišiel na tréning v teniskách, trčali mu z nich prsty. Povedal som mu, že v tejto obuvi sa nemôže pripravovať. Zháňal som mu čo najlacnejšie chodecké topánky. Vtedy prišiel prvý test dôvery. Našiel som tenisky za 60 eur. Zavolal som Danovi aj jeho mame, či ich môžem kúpiť s tým, že mi polovicu zaplatia teraz a druhú o mesiac. Na druhý deň Dano doniesol 30 eur, o mesiac ďalších 30. To ma definitívne utvrdilo, že v ňom je nielen atletický talent, ale aj charakter a ľudský potenciál.“
Tréner, stoja mi chlpy!
Po prvých oťukávacích týždňoch Kováčov entuziazmus neklesal. Mečiar v ňom spočiatku nevidel veľký potenciál, ničím nevynikal. Zhruba po štyroch týždňoch sa začal rapídne zlepšovať, čo trénera prekvapilo. A nakoplo. Začal svojho zverenca viac motivovať a povzbudzovať.
„V septembri boli majstrovstvá Slovenska. Hovoril som mu, že ak zamaká, môže získať medailu a navyše sa môže dostať na medzištátne stretnutie, ak bude jeden z dvoch najlepších. Prízvukoval som mu, že bude hájiť slovenské farby, dostane reprezentačný dres. Spomínam si na jeho reakciu: Tréner, až mi chlpy stoja, keď to hovoríte!“ – vracia sa s úsmevom niekoľko mesiacov dozadu.
Podarilo sa. Na republikovom šampionáte skončil Kováč druhý za Ľubomírom Kubišom, ktorý medzištátne stretnutie vyhral, Kováč bol piaty. V zime neustával progres a Mečiar cítil, že by nový slovenský chodecký zjav mohol splniť limit na júlové majstrovstvá sveta do 17 rokov v Nairobi. Kováč drel ako kôň – a vyšlo to!
Foto: archív Petra Mečiara
„Má nevýhodu, že začal neskoro. Maťo Tóth v jeho veku trénoval už dva roky. Na druhej strane je medzi nimi podoba. Aj Dano môže sústavne trénovať a neprejavuje sa to na jeho zdraví. Mal som veľa zverencov, ale iba ich dvoch, čo išli ako píly. Bez zranení a chorôb. Vďaka tomu urobil Dano neuveriteľný výkonnostný skok – za osem mesiacov sa na 5-kilometrovej trati zlepšil o neuveriteľných osem minút. Trénujem 25 rokov, ale niečo také som ešte nezažil. V Danovi drieme obrovský potenciál,“ tvrdí Mečiar presvedčivo.
V apríli po splnení limitu do Nairobi (čas 45:51) sa Kováčovi v Poděbradoch splnil ďalší veľký sen. Tóth ho pozval na sústredenie do Sliezskeho domu vo Vysokých Tatrách. Keď sa ho opýtate, ako prežíval desať dní so svojím športovým i životným vzorom, cítite v hlase vzrušenie. Netreba sa čudovať, je to ako by mladý cyklista bol s Petrom Saganom či začínajúci futbalista s Markom Hamšíkom.
„Stretnutie s ním bolo pre mňa neuveriteľné. Nie každý má tú česť byť s olympijskym víťazom a majstrom sveta. Bolo skvelé stráviť s ním istý čas, dal mi veľa rád. Som mu veľmi vďačný. Veľa som toho vtedy nenahovoril, stratil som reč,“ priznáva Kováč.
„Videl všetky detaily, ktoré z Maťa urobili olympijského šampióna. Štýl stravovania, oddychu, strečingu, tréningu i charizmu. Počas tréningu Maťa ľudia zastavovali, chceli od neho podpis či fotku. Pozastavil stopky, podpísal sa, znovu spustil časomer a išiel ďalej. Málokomu sa podarí oddychovať vo vírivke s takou hviezdou. Maťo mu hovoril, že má talent a jeho slová sa potvrdzujú,“ dopĺňa málo zhovorčivého žiaka Mečiar.
Životná šanca
Momentálne Kováč navštevuje športové gymnázium v Nitre a býva na internáte. Od októbra absolvoval šesť sústredení a rôznych podujatí v celkovej hodnote asi 4-tisíc eur. Zháňanie financií bolo na Mečiarovi. Investoval do mladíka aj nemalé vlastné peniaze.
„Volali mi ľudia, ktorí ho videli v televízii. Jedni si ho pamätajú, že k nim chodil do obchodu žobrať peniaze, lebo potreboval dve eurá. Poznajú jeho zázemie i zložité rodinné prostredie, v ktorom vyrastal. Chcú mu pomôcť. Volal mi jeden pán, má športovú predajňu. Povedal mi, aby sme s Danom prišli a vybrali si veci, ktoré potrebujeme. Zaplatil doplnky v hodnote 200 eur. S jedným doktorom zo Šale máme dohodu, že keď Dano zoderie tenisky – zhruba každý druhý mesiac potrebuje nové – kúpi mu ďalšie. Odvtedy sme potrebovali dvoje, ktoré zaplatil,“ vysvetľuje reťazec dobrých skutkov Mečiar.
So svojím zverencom súcití. Vie, že to v živote nemá ľahké. Vidí, že z chlapca, potulujúceho sa po Šali, sa môže stať vrcholový športovec. Kvôli svojmu talentu a nezlomnosti pravdepodobne precestuje celý svet. Najdôležitejšie je, že podobne to vidí aj Kováč. Nechce svoju veľkú šancu, aj napriek podceňovaniu, premárniť.
„Jasné, že som sa stretol aj s diskrimináciou. Veľa ľudí hovorilo alebo písalo: Ách, tento tu za pol roka skončí, bude piť, fajčiť, fetovať a vymetať bary a diskotéky. Keď som to počul, radšej som otočil hlavu iným smerom. Neriešim takéto veci. Je však aj veľa pozitívnych reakcií. Tie prevládajú,“ vraví trochu smutne. Vzápätí však odhodlane doplní.
„Verím, že môžem byť pozitívnym príkladom pre ostatných Rómov. Pán riaditeľ dáva môj príbeh ostatným žiakom za vzor. Hovorí, že by sa mali snažiť tak, ako Daniel. Mojím snom je udržať sa na tejto životnej línii. Neobávam sa, že z nej skĺznem. Chcem ďalej tvrdo pracovať a zlepšovať sa. Bolo by skvelé, keby som sa raz dostal na majstrovstvá sveta či olympiádu. Je to veľká motivácia.“
Snívať je dovolené, žiaduce a potrebné. Mečiarovými rukami prešlo mnoho rôznych chodeckých somatotypov. Len dvaja však predviedli taký nezlomný potenciál. Jeden s ním minulú nedeľu odletel do Kene, druhý vlani v auguste pozlátil 50-kilometrový chodecký očistec pod piatimi kruhmi. (Ďalší, veríme, že takisto úspešný, ho čaká pri vysvetľovaní nezrovnalostí v biologickom pase, pozn.) Skúsený kouč verí, že Kováč nepremárni príležitosť zmeniť svoj život k lepšiemu.
„Bavme sa otvorene – keby bol doma v Šali, zrejme by sa túlal po sídlisku bez svetlej budúcnosti. Danovi nestúpla sláva do hlavy, stále zostáva pokorný a tvrdo pracuje. Okolie ho podporuje a on to nezneužíva. Vie, že má životnú šancu, nechce si ju pokaziť. Pozná pozitívne i negatívne príklady. Zaručiť sa nedá nič. Verím však, že svoju príležitosť nezahodí. Šport mu môže zmeniť i zlepšiť život. Môže sa v mladom veku dostať napríklad do Dukly Banská Bystrica a chôdzou sa aj živiť. Má na to všetky predpoklady, aby bol trvalou súčasťou slovenskej reprezentácie,“ uzatvára Mečiar.
Do Nairobi šiel Kováč zbierať skúsenosti. Rád by skončil v prvej polovici štartového poľa – do 16. miesta – a pripravil sa na budúcu sezónu. V nej ho čakajú majstrovstvá Európy do 17 rokov, kde má najvyššie ambície.
Ak mu to vyjde, zrejme mu znovu naskočí husia koža…