Ukázali sa ako unáhlené. Na kritiku odpovedal najúspešnejší singlkanoista spod piatich olympijských kruhov ako pravý šampión. Pochybovačom zavrel ústa. Fanúšikom pripomenul nádherné víťazné časy, ktoré začali ešte v minulom tisícročí. A konkurencii poslal jasný signál, že aj napriek pokročilému veku s ním musí počítať.
Mimo reprezentácie
Pravidlá sú neúprosné, platia pre všetkých rovnako. Kým v niektorých športoch Slovensko nie je schopné poslať na štart významných pretekov ani jediného zástupcu, v iných by si mohlo dovoliť aj prekročiť limit s ďalšími špičkovými pretekármi. Vodnoslalomárska kategória C1 je pre malú krajinu Tatier a Dunaja liahňou olympijských i medzinárodných úspechov. Regule sa musia dodržiavať a na štart každých pretekov kalendára Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF) sa môžu dostať maximálne traja reprezentanti z jednej krajiny.
Vlani sa do trojčlenného národného výberu Martikán neprebojoval. Na domácej pôde v Liptovskom Mikuláši vytvoril s víťazom Alexandrom Slafkovským nádherné domáce double na majstrovstvách Európy – obaja sú rodákmi z tohto mesta. Kým Slafkovský mal zaručenú účasť v reprezentácii, Martikána čakal o niekoľko dní súboj o poslednú priečku s mladým Markom Mirgorodským.
„Nemyslím si, že je pre Michala výhoda, keď musí na domácej pôde zvádzať tvrdé boje. Na druhej strane, je skvelé, že Slovensko má takých vynikajúcich kanoistov. Čo by za to dali ostatné krajiny,“ hovorí Martikánov otec i tréner Jozef.
Na margo vlaňajšieho šampionátu dodá. „Výrazne sa na ňom podpísal. Dá sa povedať, že o niekoľko hodín musel bojovať s Mirgorodským. Už dávno som ho nevidel tak veľmi unaveného. Urobil eskimáka, musel sa vracať do bránky a napokon sa do národného výberu nedostal.“
Foto: Ivan Majerský, Ivan Majerský
Držiteľ dvoch zlatých i strieborných medailí a jedného olympijského bronzu si zvykal na nový fakt. Jeho kalendár nebol prešpikovaný podujatiami Svetového pohára (SP). Mal omnoho viac času na prípravu i oddych.
Výhoda či útrapa?
„Nemyslím si, že mu to pomohlo. Michalovi viac prospieva, keď môže stále súťažiť. Chce súperiť s medzinárodnou konkurenciou a musí čeliť aj atakom mladých či skúsených borcov v boji o reprezentačné miestenky. Dokáže sa výborne pripraviť na jednotlivé vrcholy sezóny. Ak ich máte za rok niekoľko, nie je to dobré,“ zamýšľa sa Jozef Martikán.
Smer Tokio
Tridsaťosemročný borec sa po ročnej pauze vrátil do medzinárodného kolotoča vo veľkom štýle. Formu z tohtoročných nominačných pretekov potvrdil Michal Martikán na ME v Tacene, kde získal bronz. Rýchle časy mal aj v Prahe, ale sporná 50-sekundová penalizácia ho obrala o ďalšie pódiové umiestnenie.
„Od začiatku sezóny potvrdzuje, že má dobrú formu. Urobil však viacero ľahkých chýb a tie ho stáli lepšie umiestnenia. Je veľmi rýchly a v Markkleebergu to konečne pretavil do výsledku. Uvidíme, ako mu to pôjde po prestávke na zvyšných podujatiach Svetového pohára a septembrových majstrovstvách sveta,“ naráža na posledný úspech Jozef Martikán.
Jeho syn v 3. kole SP nedal konkurencii šancu. V semifinále sa ako jediný dostal pod 100-sekundovú hranicu. Vo finále išiel ešte rýchlejšie. Hoci si v závere pripísal dve trestné sekundy, napokon to aj tak stačilo na víťazstvo. Za stovkou zaostal iba o 89 stotín sekundy.
„Neveril som, že vyhrá,“ priznáva s úsmevom Jozef Martikán. „Na treťom medzičase strácal 41 stotín sekundy na priebežného lídra Tasiadisa a ešte aj ťukol. Myslel som si, že mu to nevyjde, ale koniec mal bravúrny. Zrýchlil a Nemci mali po paráde. Veď aj reportér v cieli sa už radoval z domáceho zlata, ktoré im Michal vzal. Už v semifinále mal výborný čas, vo finále však ešte zrýchlil. Málokedy sa stáva, že vám tak dobre sadnú dve jazdy na jednom podujatí.“
Po jazde sa Michal Martikán doširoka usmieval. Náročný muž na seba i okolie bol s jazdou spokojný. Ťuk ho dostal pod tlak, ale nerozhodil. Víťazstvo má pre neho jedinečnú cenu – je jubilejné 20. vo Svetovom pohári. Pri forme, akou legendárny kanoista disponuje, je veľmi pravdepodobné, že nebolo posledné.
Foto: SITA
„Najpamätnejšie víťazstvá? Prvé, ale najmä posledné. Okolie stále hovorilo: Starý, starý, už na to nemá. Ukazuje sa, že to teraz už nie je ani tak o veku. Vidieť to aj v tenise na príklade Rogera Federera či v hokeji na Jaromírovi Jágrovi. Láska k športu je silnejšia ako vek. Ak človek tvrdo pracuje, je jedno, či má 20 alebo 40 rokov. Útlm či práca z povinnosti môže prísť hocikedy. Keď však máte vášeň, uspejete,“ prezrádza jednu z výhod Jozef Martikán.
Jeho syn ich má niekoľko. „Je skvele technicky vybavený a pripravený. V našom žargóne sa hovorí, že si dokonale rozumie s divokou vodou. Dokáže ju maximálne využiť na to, aby bol rýchly. Ak kanál používate vo svoj prospech a nejdete proti prúdu, môžete zbierať pódiové umiestnenia.“
Tých má Michal Martikán toľko, že mu ich môže závidieť hociktorý zo súperov v kategórii C1. Končiť sa skúsený Lipták nechystá, vpred ho ženie silná motivácia.
„Určite si týždeň odpočinie. Viac asi nie, chýbala by mu voda. Dlhšie by bez nej nevydržal,“ usmieva sa Jozef Martikán. Jeho zverenca čaká takmer dvojmesačná pauza, kým sa znovu rozkrúti súťažný kolotoč. „Myslím, že formu ladí na olympiádu v Japonsku. Je ťažké sa udržiavať ďalšie štyri roky. Týka sa to nielen tela, ale aj rodiny. Pokiaľ ho to bude baviť, určite sa o Tokio 2020 pokúsi.“