„Snažím sa však myslieť radšej na to, čo ma čaká. Na budúcotýždňových majstrovstvách Európy v Plovdive by ma potešil postup do finále a následne začneme prípravu na vrchol sezóny – augustové majstrovstvá sveta v Račiciach," prezrádza rýchlostný kanoista Peter Gelle (32).
Ako sa cítite pred prvým vrcholom sezóny?
Celkom dobre. Vo Svetových pohároch som sa ukázal v solídnom svetle, najmä v Szegede. V Maďarsku som skončil na kilometri ôsmy. Majstrovstvá Európy sa uskutočnia oproti predošlým rokom oveľa neskôr. Som zvedavý, akú formu v Plovdive ukážem. Príprava prebiehala v poriadku, s trénerom plníme všetko, čo sme si zaumienili.
Vám posunutie šampionátu vyhovuje?
Ale áno. Celkom mi to urobilo radosť. Na jar ešte nikdy nejazdím príliš presvedčivo. Trvá mi dlhšie, kým sa rozbehnem. Takže táto zmena by mala byť v môj prospech.
Aké máte v Plovdive ambície?
Na európskom šampionáte štartuje v porovnaní s majstrovstvami sveta o dosť menej krajín, ale je tam ešte viac koncentrovaná kvalita. Navyše, sú aj jazdci, ktorí sú rýchli práve na jar a dosahujú svoje vrcholné výsledky práve na ME. Veľmi spokojný budem s postupom do finále a tam už by som potom rád zajazdil čo najlepší výsledok, aby ma správne motivoval k majstrovstvám sveta.
Koľko ste oddychovali po vlaňajšej olympiáde?
Doprial som si dlhé voľno a celá jeseň bola akási pomalšia a lenivejšia. Najmä som sa udržiaval a dával dokopy. Robil som veľa kompenzačných cvičení, aby moje telo vydržalo ešte niekoľko sezón. Od januára sme už nabehli na tradičný systém prípravy. Síce sme absolvovali menej sústredení – boli sme len tri týždne v Seville – ale trénovali sme dostatočne.
Prebolelo vás už sklamanie z Ria?
Veru nie. Bude ma to hnevať ešte veľmi dlho. Človek inak berie, keď si za niečo môže sám… Bol som však v situácii, že som s tým nevedel nič urobiť. Hoci sa snažím viac pozerať do budúcna a na preteky, ktoré ma čakajú, sklamanie je stále vo mne.
Pozreli ste si zo záznamu nešťastnú finálovú jazdu?
Videl som ju len raz, zbežne. Ani by nemalo zmysel podrobnejšie ju rozoberať. Vždy rozmýšľam nad tým, čo sa dalo v tej-ktorej jazde či príprave na konkrétne podujatie urobiť inak. No tu som nemal žiadnu šancu výsledok ovplyvniť. Jediné ponaučenie je, že ak sa na pretekoch vyskytnú riasy, nemôžem sa spoľahnúť len na organizátorov, ale musím si spraviť na lodi niečo pred kormidlo, aby sa mi do nich nezamotalo.
Rok po olympiáde je ideálny na skúšanie a testovanie. Už ste si sadli do novej klubovej káštvorky. Plánujete ešte niečo?
S chalanmi z Dukly Zaťkom, Beňom a Jankovcom skúšame novú olympijskú disciplínu K4 na 500 m. Zjazďujeme sa a boli sme aj na Svetových pohároch. Po ME sú domáce kvalifikačné preteky o účasť na svetový šampionát, tam sa chceme postaviť proti striebornej káštvorke z Ria. Popri tom možno vyskúšam aj kádvojku s mladým Adamom Botekom, ale to je ešte otázne. Momentálne sú v popredí s výhľadom na kvalifikáč singel a štvorkajak. Majstrovstvá sveta v Račiciach sú náš hlavný vrchol sezóny.
Foto: SITA, Erik Ďuriš
Nebude problém to zladiť?
Na svetovom šampionáte sa K1 a K2 na kilometri veľmi kombinovať nedajú, ale K4 a K1 sú znesiteľné aj čo sa týka únavy, aj časového zladenia.
V K1 ste na olympijskom kilometri v posledných rokoch obsadili na MS 7., 6. a 8. priečku. Čo vás láka na návrate do posádky?
Je to pokus ako sa ešte viac priblížiť medailovým priečkam. V singli musím bojovať s veľkými individualitami, je tam obrovská konkurencia a je to psychicky veľmi vyčerpávajúce. V posádke sa tlak aj atmosféra rozdelí medzi dvoch či štyroch ľudí a človek to potom trochu inak prežíva. Zároveň si chcem od K1 aj trochu oddýchnuť. Pokojne by som ju aj na rok vypustil, aby som načerpal novú energiu a potom ju zase zúročil aj medzi jednotlivcami.
Trúfate si v kvalifikačných pretekoch predbehnúť aj úspešnú štvoricu Myšák, Vlček, Tarr, Linka?
Uvedomujeme si, že chalani sú nesmierne skúsení a výborne zjazdení. Na päťstovke však rozhodne šancu máme. Na kilometer by sme v Dukle, ale asi ani celkovo na Slovensku konkurenčnú káštvorku nezložili. Teraz tu tá možnosť je a chceme ju využiť. Osobne som mal päťstometrovú trať vždy veľmi rád. Keď ju vyradili z olympiády, čo mi bolo veľmi ľúto, musel som sa preorientovať na kilometer. Dúfam, že teraz zúročím aj bývalé päťstovkárske skúsenosti pre našu K4.
Začiatkom apríla sa vám narodilo tretie dieťa. Ako to doma zvládate?
Detičky rastú, takže máme o zábavu postarané. Maličký Alois František asi vie, že je už naše tretie dieťa a nemáme na neho toľko času, takže je úžasne pokojný a výborne spinká. Starší súrodenci spočiatku dosť žiarlili, ale postupne si už zvykli. Majú ho strašne radi. Okrem toho sa musím aj dosť učiť, takže ostatné týždne boli náročnejšie. Začal som na diaľku študovať bezpečnostné inžinierstvo v Ostrave. Beriem to tak, že do budúcna nebude zlé mať niečo vyštudované. Niekedy ani neviem, čo skôr – či mám trénovať, učiť sa alebo venovať deťom. Som poriadne vyčerpaný, ale som rád, že to nie je na nikoho úkor. Trénujem poctivo, rodinu sa snažím o nič neukrátiť a aj školu celkom zvládam.
Aj váš starší syn má dve krstné mená Pedro Esteban. Podľa čoho ste vyberali deťom mená?
(smiech) Manželka žila v Španielsku, a tak je pre ňu bežné, že ľudia majú dve krstné mená aj dve priezviská. Obaja chlapci majú trošku neobyčajné krstné mená, ale azda im to v živote len pomôže. Dokonca majú aj obe priezviská – po mame aj moje. Budú mať veru čo robiť, kým sa naučia napísať celé svoje meno (smiech).