Akoby všetko išlo podľa jeho vysnívaného scenára. Umúdrilo sa počasie, ktoré chcelo poslednú rozlúčku zmáčať vytrvalým dažďom a osvietiť bleskami. Štadión v Ostrave bol v počas teplého stredajšieho večera takmer vypredaný, totálne napätý a výborne pripravený. Na krásne, emotívne a nezameniteľné zbohom mužovi, ktorý zmenil atletiku i Zlatú tretru na nepoznanie.
Počasie a diváci
Štadión vo Vítkoviciach sa pri vstupe pýši plaketou – Stavba roku 2016. Dobre vybudovaná konštrukcia by nemohla stáť bez pevných základov. Niet pochýb, že v stredu dostali zabrať. Krásny 15-tisícový stánok sa triasol a dunel. Postojačky vyprevádzal svojho miláčika a jamajského atletického poloboha Usaina Bolta do zvyšku sezóny, po ktorej pôjde na zaslúžený odpočinok.
Najlepší šprintér, aký sa kedy narodil, si k ostravskej Zlatej tretre vypestoval výnimočný vzťah. Na žiadnom zo svetových mítingov neukazoval toľkokrát svoje majstrovstvo i šou. Počas deviatich štartov prerástol vzťah jamajského blesku a tretieho najväčšieho českého mesta do bláznivej lásky plnej nespútanej vášne. A fantastických športových výkonov.
V stredu napísali obaja milenci posledné a nádherné dejstvo. Veľmi silné. Nechýbal jasot, hukot, ovácie, zem však zmáčali aj slzy dojatia. V poslednej sezóne kariéry si Bolt nemohol dovoliť zabudnúť na Ostravu. A ona bude naňho spomínať s vedomím, že mu vo svojom srdci utvorila domáce podmienky.
„Zažil som tu dážď, zažil som tu zimu. Keď si spomeniem na Ostravu, napadnú mi dve veci – rozmarné počasie a skvelí diváci. Vy," pootočil sa s mikrofónom v ruke a za mohutného potlesku tribún pokračoval v chvále obecenstva: „Vy ste urobili z tohto mítingu špeciálnu záležitosť. Užil som si to aj tentokrát."
Simply the best!
Do cieľa dobehol preňho v netradične pomalom čase – 10,06. Čísla však išli bokom. Krátko po tom, ako Bolt prefrčal cieľom, sa štadiónom ozval hit Tiny Turner Simply the best (Jednoducho najlepší). Trefnejší názov i výber piesne ani nemohol byť, i keď Bolt trochu krútil nosom nad výsledným časom. Bola to najpomalšia stovka, akú kedy na Zlatej tretre ukázal.
„Nie som s časom spokojný, ale mám určité problémy so zranením. To momentálne nie je dôležité, preteky som si vychutnal aj napriek tomu," vravel desiatkam novinárov takmer hodinu po víťaznej stovke.
Aj vtedy sa ukázal Boltova veľkosť a povaha. Neodmietol tisícky detských žiadostí o podpis, kartičku či jednoduché tľapnutie. Po drobných krokoch prešiel okolo prvého radu. Nereptal, užíval si to, do kamier strúhal s mládežou zábavné grimasy. Znamenalo to preňho veľa. Možno viac, ako pre deti, ktoré si stretnutie so žijúcou legendou budú navždy pamätať.
„Ha-ha, nemám poňatia, koľko bolo tých podpisov a selfie, ale bolo to milé," smial sa Bolt.
Tridsaťročný osemnásobný olympijský šampión a držiteľ svetových rekordov na 100 (9,58) aj 200 metrov (19,19) prežil v Ostrave celú škálu emócií. Zdatný šoumen vždy pripravený zaujať objektívy fotoaparátov či kamier ťažko premáhal smútok z lúčenia. Nečudo.
Vždy dal Zlatej tretre maximum a ona mu ho opätovne vždy vrátila. Organizátori na čele s Alfonzom Juckom ho vytiahli ako nádejného mladíka. Na to Bolt nikdy nezabudne a práve preto bolo preňho náročné baviť žičlivé ostravské publikum.
„Bolo to veľmi dojímavé, nečakal som to," povedal Bolt na margo ďakovného diváckeho chorea počas jamajskej národnej hymny. Tú spieval oduševnene a na plné hrdlo. „Atmosféra bola fantastická, je to niečo nezabudnuteľné. Očakával som, že mi ľudia doprajú množstvo lásky, ale toto prekonalo všetky moje predstavy. Nech sa deje čokoľvek, v Ostrave zakaždým cítite obrovskú energiu z tribún," pokračoval vo svojom úprimnom vyznaní.
Nemá obavy
Úspešná kariéra charizmatického atléta sa chýli ku koncu. Šprintér jeho rangu neprehráva. Hoci tento rok už dvakrát nedokázal čas stlačiť pod desať sekúnd, nepanikári.
„Bolí ma chrbát, preto som bol pomalý. Je na čom pracovať, len musím zostať zdravý. Nezranil som sa a to je najdôležitejšie. Každopádne musím navštíviť doktora v Nemecku a uvidíme, ako na tom som," vysvetlil svoje zdravotné ťažkosti.
Bolt chce tretry definitívne zavesiť na klinec s dobre známym pocitom – po víťaznej bodke na augustových majstrovstvách sveta v Londýne.
„Keď môj kouč nemá obavy, nemám ich ani ja. Ľudia, hovorím vám to už roky: jedny preteky nič neznamenajú. Na veľkých podujatiach som vždy skvele pripravený. Začínam drieť, aby som sa dostal do formy."
Atletika zažila mnohé nádherné obdobia. Dopingom zranená kráľovná športov potrebovala liečiť svoje rany, najlepšie magickými momentmi. Niekoľko z nich priniesla Boltova éra. Do jej konca zostávajú už len týždne. Treba si ju užiť do sýtosti, tak ako v stredu Ostrava. A dúfať, že sa čoskoro objaví niekto, kto atletiku v náročných časoch znovu pozdvihne.