Vôľa prekonala bolesť. Hrašnovú limituje koleno

19.06.2017 16:25
Martina Hrašnová
Kladivárka Martina Hrašnová, Autor: ,

V Kristových rokoch prišla náročná skúška. Deviata žena historických kladivárskych tabuliek je odhodlaná prekonať ju.

Je juniorskou vicemajsterkou sveta spred 15 rokov. V máji 2009 hodila svoj osobný rekord 76,90 v Trnave, o necelé tri mesiace skvelú fazónu potvrdila na MS v Berlíne a brala bronz.

Pred tromi rokmi získala ostatnú veľkú medailu na ME 2014, minulú sobotu sa po niekoľkomesačných zdravotných patáliách vrátila do milovaného kladivárskeho sektoru.

„V posledný januárový deň som absolvovala operáciu kolena,“ vysvetľuje Martina Hrašnová. „Po nej som bola mesiac o barlách. K tréningu som sa dostala až po troch mesiacoch, kedy som mohla koleno naplno zaťažiť. Samozrejme, že to nebolo hladké. Rozdiel – aj v objeme – medzi ľavou a pravou nohou je viditeľný,“ dodáva.

Pohľad na nohy i rýchlosť otočiek v kruhu jej dáva za pravdu. Trénuje, snaží sa, ale nie je to ono. Na opornom ľavom kolene sa necíti stabilne.

„Je to stále bolestivé a limitujúce. Aj keď si v príprave naložím viac, potrebujem dlhší čas na to, aby si koleno úplne oddýchlo. Trénujem, ale na druhej strane sa snažím koleno nepreťažovať, aby som si neprivodila ešte horšie zdravotné ťažkosti. Po operácii som iba chodila na bicykel či do bazéna,“ povzdychne si.

„Snažím sa po zranení vrátiť do formy, ale ide to pomaly. Problém je v tom, že mám tento rok málo nahádzané. V porovnaní s ostatnými sezónami je to asi 10% z celkového počtu hodov.“

Najbližšie preteky čakajú Hrašnovú v prvý júlový víkend na republikovom šampionáte v Banskej Bystrici. Dovtedy bude ladiť formu a v kútiku duše dúfať, že splní limit na augustové MS do Londýna (71,00 metrov).

„Samozrejme, že by som ho chcela hodiť, ale musím byť realistka. Neuvažujem nad tým, že by som úplne vynechala sezónu. To by bola pridlhá pauza. Chcem hodiť aspoň niečo a uvidím,“ vraví. V Šamoríne, na mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft, obsadila v osemčlennom kladivárskom finále posledné miesto. Jej najlepší pokus prekročil 60 metrovú hranicu iba o 88 centimetrov.

„Nečakala som, že to bude pred domácimi fanúšikmi až také zlé. Podmienky neboli také ideálne, aké by sme si želali. Som veľmi sklamaná, že som sa na takomto kvalitnom mítingu neukázala v lepšom svete. Nič sa nedá robiť, musím pracovať ďalej. V tréningu som hodila viac ako 66 metrov. Snáď moje hody budú mať stúpajúcu tendenciu.“

Na tvári 34-ročnej pretekárky VŠC Dukla Banská Bystrica sa okrem značného sklamania z výkonu zračilo i odhodlanie zlepšiť sa. Hrašnová nestráca vieru a dúfa, že aj napriek dlhšiemu zdravotnému výpadku sa vráti do svetovej formy.

„Necítila som sa dobre, ale veľmi som chcela do Šamorína prísť. Viem, že nie je jednoduché zorganizovať na Slovensku kvalitný míting. Vážim si, čo pre nás ľudia okolo atletiky robia. Považovala som za dôležité, aby som prišla. Chýbal len lepší výkon,“ doplnila Hrašnová.

Jana Velďáková ronila slzy, Klišinová rozdávala úsmevy

Obe prispeli ku kvalitnej súťaži diaľkárok.

Jedna si chcela víťazstvom uctiť legendu československého skoku do diaľky, druhá potvrdiť rolu favoritky. Nakoniec sa to podarilo Darii Klišinovej. V studenom Šamoríne skočila s pomocou silného vetra solídnych 675 centimetrov, čím o 31 centimetrov prekonala celkovo tretiu Janu Velďákovú a stala sa víťazkou prvého Memoriálu Evy Šuranovej.

„V piatok som absolvovala preteky v Oslo a tam bola ešte väčšia zima,“ smiala sa Klišinová. „Skočila som tam deň predtým rovnaký výkon ako tu, takže som pozitívne prekvapená, že telo zareagovalo na drobnú únavu pozitívne.“ Sympatická rodáčka z Tveru si pochvaľovala atmosféru na P-T-S. Chladný a prudký vietor jej príliš neprekážal.

„Ak je to vietor do chrbta, nie je to problém. Ak fúka do tváre, robí mi zle,“ ozrejmila na margo počasia a k diváckej kulise doplnila: „Celý tento štadión i areál je veľmi pekný. Páči sa mi tu. Skákali sme pred hlavnou tribúnou, čo bolo počuť. Atmosféra bola dobrá. Krajšie počasie by všetko vylepšilo, ale nedá sa nič robiť. Snáď to vyjde budúci rok.“

Klišinová musela pre zákaz štartu pre ruských atlétov na medzinárodných podujatiach v Šamoríne súťažiť pod neutrálnou vlajkou. Rovnakú situáciu zažila aj vlani na olympiáde v Riu.

„Bolo to náročné obdobie, ale už je to na mnou. Nerada by som sa k tomu vracala,“ vysvetlila sympatická 26-ročná skokanka a s úsmevom sa rozlúčila. Posledný deň minulého roka odišla do atletického neba legendárna diaľkárka Eva Šuranová. Na počesť držiteľky olympijského bronzu z Mníchova 1972 sa organizátori 52. pétéesky rozhodli, aby súťaž v skoku do diaľky niesla jej meno.

Slovenská jednotka Jana Velďákova túžila poslať svojej i sestrinej dlhoročnej mentorke víťazný pozdrav. Po štyroch neplatných pokusoch a 440 v piatej sérii mala nôž na krku. Nakoniec parádne trafila odrazovú dosku a doletela na métu 644 centimetrov.

„Boli to nervy,“ spustila so smiechom mladšia z rožňavských dvojčiat Velďákových. „Mám pocit, akoby ma milimetrové prešľapy priťahovali a stávali sa súčasťou mojich súťaží. Cítila som sa dobre, ale v závere mi dochádzali sily. Veľmi som túžila vyhrať. Žiaľ, nevyšlo to,“ dodala a rozplakala sa.

Dôvod bol jasný. Z víťaznej pohľadnice pre zosnulú legendu nakoniec vzišlo…

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#míting P-T-S #Martina Hrašnová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk