Pomyselnú korunu najkrajšie ozdobil Sergej Bubka, legendárny skokan o žrdi. V rokoch 1984 a 1988 utvoril svetové rekordy. Keď sa so žrďou rozbiehal, zaplnené Pasienky boli vo vytržení. Milovali ho. „Som veľmi šťastný, že míting s takou bohatou tradíciou sa vracia späť. Verím, že pri ďalších ročníkoch budem osobne,“ odkázal v rozhovore pre Pravdu pred minuloročným obnoveným 51. ročníkom P-T-S. Slovo dodržal. Sergej Bubka, bude jedným z čestných hostí sobotňajšieho mítingu v šamorínskom areáli x-bionic® sphere.
Gretzky, Pelé, Bubka
„Bratislava pre mňa osobne znamená veľa." Pre Bubku nie sú tieto jeho slová len často omieľanou frázou, ktorá je pre športovcov akousi barličkou. Náklonnosť k hlavnému mestu Slovenska a P-T-S si trpezlivo a ochotne pestoval ako ovocný strom. Rád sa k nemu pravidelne vracal. Vyplatilo sa. Najsladšie plody mu priniesli 26. máj 1984 – prvý Bubkov svetový rekord 585 centimetrov pod holým nebom a 9. jún 1988 – ďalšie svetové maximum 605 cm, dodnes rekord mítingu.
„V 80-tych rokoch bol míting P-T-S jeden z najlepších v strednej a východnej Európe. Bratislava je miesto, kde som prekonal môj prvý svetový rekord vonku v roku 1984. Pamätám si ten deň ako prelomový po troch halových maximách. Bol som veľmi šťastný, že som svoju fantastickú formu demonštroval pred divákmi. O štyri roky som tam prekonal ďalší svetový rekord – 605 cm. Boli to jedny z prvých pretekov, ktoré som v tej sezóne absolvoval. A bola to sezóna, ktorá mi priniesla konečne aj olympijské zlato," zaspomínal si 54-ročný čestný občan Bratislavy.
Rodák z Luhanska reprezentoval Sovietsky zväz a po jeho rozpade v roku 1991 až do ukončenia kariéry v 2001 rodnú Ukrajinu. Svetový rekord prekonal neuveriteľných 35-krát. Ak je legendou hokeja Wayne Gretzky a futbalu zasa Pelé, história skoku o žrdi sa klania a vzdáva hold Bubkovi.
Stará láska nehrdzavie
Atletickí fajnšmekri, odborníci i vytrvalí diváci túžili na Pasienkoch zazrieť lesk atletickej superstar. Láska publika a olympijského víťaza z roku 1988 v juhokórejskom Soule na pétéeske bola vzájomná.
„Ak sa ma opýtate, kde som prekonal môj trinásty a dvadsiatyprvý rekord, budem musieť nad tým pár minút premýšľať. Naisto si však spomeniem na všetky. Sú však mestá, ku ktorým mám osobitný vzťah. Patrí medzi ne Bratislava spolu s Vilniusom, kde som prekonal prvý halový rekord, parížsky Stade Jean-Bouin, kde som skočil šesť metrov, Sestriére a samozrejme hala Družba v Donecku," vymenúva svoje srdcovky.
Hovorí sa, že stará láska nehrdzavie. Po takmer štvrťstoročí (Bubka skákal na P-T-S naposledy v roku 1994) sa ukáže, či známe príslovie platí. Bratislava nemá štadión, kde by si kedysi slávna značka mohla zložiť svoje kosti. Pomocnú ruku podal viacúčelový a tradície si uctievajúci šamorínsky komplex, patriaci do svetovej extratriedy.
„Organizátori urobili veľa práce, aby prinavrátili svetovú atletiku do strednej Európy a podporovali ju v tomto regióne. Dúfam, že míting bude na vysokej úrovni," vyznal sa Bubka a zaželal veľa šťastia organizátorom aj atlétom,
Je koniec, je koniec
Zima roku 1984 odštartovala dlhoročnú Bubkovu dominanciu. Halové rekordy vo Vilniuse, Miláne a Inglewoode našepkávali (alebo skôr volali), že štýl i potenciál vtedy 20-ročného mladíka bude udivovať svet.
„Je to človek, ktorý navždy zmenil formu skoku na umelecké dielo, prípravu a výkony športovcov na významné preteky a dokonca aj vnímanie divákov," rozplýval sa redaktor Sports Illustrated Gary Smith po ôsmich rokoch. Kým naživo nevidel, neuveril príhode, ktorú mu o Bubkovi po rokoch vyrozprával americký skokan o žrdi Larry Jessee z 13. júla 1984 v Londýne.
„Jessee sedel na lavičke vedľa Poliaka Tadeusza Slusarského – olympijského víťaza z 1976 v Montreale a strieborného medailistu z moskovských Hier 1980. Latka bola na výške 580 centimetrov, Bubka mal rezervu asi 30 centimetrov. Keď skákal o štyri centimetre viac, znovu to bolo s prehľadom. Slusarski ku mne prišiel, vytiahol mi z úst cigaretu, pomaly si potiahol a potichu povedal: Je koniec, je koniec."
Zlá predtucha dnes už nebohého slávneho poľského rekordéra sa naplnila. Pod Big Benom zdolal Bubka 590 centimetrov a znovu vylepšil historické maximum svojej disciplíny. „Mohol by skákať svetový rekord každý večer, nie?“ položil si rečnícku otázku Smith.
Lakovky vymenili tretry
Bubkova nadvláda svetovým tabuľkám trvala s prestávkami 30 rokov. Pred tromi ju – bez nároku na Bubkovu odpoveď – definitívne zrušil Francúz Renaud Lavillenie. V Bubkovej obľúbenej doneckej hale Družba (centrum mesta zdobí aj veľká socha Bubku) skočil pod strechou 616 cm.
Aj momentálne Bubka tvrdo maká. Tartanové ovály vymenil za kancelárie, namiesto žrde v rukách drží skôr pero. Presadil sa na diplomatickom športovom poli. V roku 2007 sa stal viceprezidentom Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF) a vo významnej funkcii pokračuje dodnes.
„Pripravoval som sa na to už v závere aktívnej kariéry. Študoval som medzinárodné a športové právo, cudzie jazyky a športovú administratívu. Nesníval som o funkciách. To, o čom som sníval, bolo, aby som mohol byť po skončení kariéry užitočný pre šport, zúročil moje znalosti a skúsenosti v záujme atletiky a olympijského hnutia," vysvetľuje.
Smúti, že atletika bojuje so silným nepriateľom – dopingom. Nezúfa a verí, že kráľovná neférového soka pošle do prachu.
„Najdôležitejšie je neprestať, neslabnúť v boji proti dopingu a ochrany čistých atlétov. V tomto nie je možný kompromis s atlétmi, ktorí cieľavedome podvádzajú. Dôležitá je aj výchova mladých športovcov a ich trénerov. Musíme ich naučiť, že za podvod budú rázne potrestaní a vysvetľovať im, že skvelé výkony možno dosiahnuť bez dopingu. Len medaily získané spôsobom fair play totiž majú skutočnú hodnotu."
Legenda víta svojho najväčšieho hrdinu. Jeho vlasy už síce ozdobili šediny, jemný šibalský úsmev a hrejivé miesto v srdciach fanúšikov P-T-S mu však zostali.
Vitaj späť, Sergej Bubka!