Alexander Slafkovsky defends his European Champion title in Slovenia https://t.co/hds8FDlb7e #canoeeurope #slalomtacen #Tacen2017 pic.twitter.com/wDMmxaGUQw
— Canoe Europe (@CanoeEurope) 4. června 2017
V Tacene jediný zvládol trať pod 90 sekúnd a bez trestných sekúnd. "Ideálna jazda v našom športe neexistuje, ale bol to výborný vstup do sezóny,” tešil sa obhajca zlata z minuloročných ME v rodnom Liptovskom Mikuláši.
Finále ste zvládli v čase 88,92 a čisto. Bola to bezchybná jazda?
Ideálna jazda vo vodnom slalome neexistuje. Myslím si, že túto si budem dlho pamätať, i keď je pravda, že si na jej priebeh veľmi nespomínam.
Kvôli absolútnemu sústredeniu?
Musel som si jazdu pozrieť na videu, lebo mám okno. Bol som v pretekárskom tranze. To je cieľom každého športovca, aby sa dostal do módu, keď ide všetko skvele a automaticky.
Keď ste dorazili do cieľa, veľmi ste sa radovali. Potešil vás výsledný čas?
Nie, jazda. Už počas nej som mal úžasné pocity. Bol som v eufórii. Mal som radosť, ukázal som, že viem jazdiť rýchlo. Čas bol logickým vyústením.
Jediný ste dolu tacenským kanálom prepádlovali bez trestných sekúnd. Bola trať náročná?
Vôbec nie. Povedal by som, že bola taká ľahká, až bola náročná. Rozhodovali drobné detaily. Stačilo urobiť jednu chybu a bolo po medailových nádejách. Som rád, že som sa zaváhaniam vyhol.
Posledný štartujúci finalista Benjamin Savšek začal svižne, mohol vás zosadiť z prvej priečky. Videli ste ste jeho jazdu?
Sedel som so skupinkou Slovákov asi v polovici trate, sledovali sme ho. Keď som videl, že na druhom medzičase výrazne stráca, začali sa mi do očí tisnúť slzy. Potom som to už nevedel ovládať, zvyšok Savšekovej jazdy som kvôli mokrým očiam ani nevidel.
Vyhrať európsky šampionát je náročné, obhájiť ešte ťažšie. Aký je to pocit? ====
Fantastický. Preto boli moje emócie také silné. Nevedel som ich kontrolovať. Len s pribúdajúcim časom mi dochádzalo, že som obhájil zlato z minuloročných ME v Liptovskom Mikuláši.
Vyhrali ste kontinentálny šampiónat aj pred tromi rokmi vo Viedni. Cítite sa ako európsky suverén?
(smiech) To vôbec! Sú aj väčší machri ako ja. Človek si také veci neuvedomuje hneď. Zamyslí sa nad tým až neskôr. Potom si poviem: Saša, niečo si v tom vodnom slalome dokázal.
Na stupni víťazov sa napokon objavil aj dlhoročný kolega Michal Martikán, hoci po dojazde Savšeka figuroval až na štvrtej priečke…
To bola zábavná situácia. Po dojazde Savšeka nás začali organizátori zháňať, aby sme sa išli prezliecť do súprav a rýchlo prišli na medailový ceremoniál. Keď sme tam prišli, povedali nám, že Slovincovi dali dve trestné sekundy na ôsmej bránke, čo posunulo Miša na bronzovú pozíciu. Nevedeli sme ho zohnať, išiel sa vyjazdiť. Nakoniec ho niekto z novinárov poslal k nám. Bolo to komické, lebo mu museli bronz prevliekať cez prilbu. (smiech)
Takto ste si predstavovali vstup do prvej poolympijskej sezóny?
Áno. Je to ideálny vstup, ale aj záväzok. Sezóna sa ešte len začína. Na konci septembra nás čakajú majstrovstvá sveta. Tam chcem znovu ukázať rýchlu a snáď aj medailovú jazdu.
Prvá tohtoročná obhajoba vám vyšla. Zvíťazíte aj vo Svetovom pohári ako vlani?
Nemám prehnané ambície. Pôjdem z kola na kolo a uvidím, ako mi to pôjde. Skôr sa sústredím na majstrovstvá sveta, to je moja najväčšia tohtoročná priorita.
Čakala vás doma špeciálna oslava?
Z Tacenu sme sa vrátili v pondelok o druhej v noci. Sladkou odmenou bola moja vlastná posteľ (smiech). Tešil som sa na spánok. Tajne som dúfal, že sa deti zľutujú a nebudú vstávať o šiestej ako zvyčajne. Našťastie o ôsmej prišiel Alex so slovami: Tata, vstávaj! (smiech)
Víťazne ste vstúpili do nového boja o miestenku na olympiádu v Tokiu 2020. Uvažujete o nej?
To je ešte priďaleko. Pôjdem z roka na rok – a uvidíme. Ak budem zdravý a vo forme, rád o Tokio zabojujem. Keď nie, skončím.