„Pre mňa sa nič nemení napriek tomu, že som na tých všetkých osemtisícových kopcoch už bol. Lezeckých možností je stále veľa, na jeden vrchol vedie veľa ciest a to je vždy spojené s množstvom zážitkov. Ide najmä o tie zážitky. Ak to mám povedať jednou vetou, o rok sa do Himalájí plánujem vrátiť,“ uviedol Peter Hámor na pondelkovom stretnutí s novinármi. Len dva dni predtým sa vrátil na Slovensko po úspešnej expedícií v Himalájach.
Ešte v polovici mája Popradčan Hámor (52) vystúpil na siedmu najvyššiu horu sveta Dhaulágirí (8167 m) a stal sa prvým Slovákom v elitnej skupine 36 horolezcov, ktorí stáli na vrcholoch všetkých 14 osemtisícoviek. Hámor skompletizoval Korunu Himalájí 19 rokov po výstupe na najvyššiu horu sveta Mount Everest (8848 m), pričom na Annapurnu sa mu podarilo vyliezť dvakrát (2006, 2010). A aké mal prvé pocity po výstupe na Dhaulágirí?
„Povedal som si, chvalabohu, že už nemusím ísť vyššie. Samozrejme, treba sa aj odfotiť, aby nenastali pochybnosti. Uvedomenie si dosiahnutia vrcholu je pekné, ale potom opäť príde drobný stres, aby sa neurobila chyba pri zostupe. Aby sa nestalo, že sa zabijete iba preto, že si kopnete mačkou do lýtka. Takýchto fatálnych chýb sa stáva pomerne veľa a výsledkom je zbytočná smrť horolezcov,“ uviedol Hámor.
Na otázku, ako na jeho počin dovŕšenia výstupov na všetky osemtisícovky zareagovali kamaráti či rivali, odpovedal: „Skúste byť rivalom iných Himalájistov, veď to sa ani nedá. Ja mám toľko kamarátov, ktorí skompletovali Korunu Himaláji, všetkým som držal prsty a keď sa im to podarilo, bol som veľmi šťastný. Všetci navzájom si fandíme, nie je tam žiadna rivalita v rámci lezeckej partie. A s tou mojou ‚štrnástkou‘ sa tam až tak neoperovalo…“
Dosiahnutie vrcholu kopca je pre horolezca len polovica úspechu, lebo musí ešte úspešne zvládnuť cestu dolu. Na otázku, kedy nastane pre horolezca konečne spokojnosť či pocit šťastia, Hámor prezradil toto: „Najšťastnejší som vtedy, keď zídem do základného tábora a najspokojnejší, keď sa vrátim domov. Pre mňa je vždy dôležitý moment, ked zavolám domov manželke: ‚Už sa môžeš prestať báť..!‘ A to ozajstné šťastie a pohoda prídu vtedy, keď sme s rodinou doma na terase, jeme syry a máme sa dobre.“
Po zostupe do nepálskeho Káthmandú Hámor v obsiahlom statuse na facebookovom profile poďakoval všetkým účastníkom expedície za pomoc a krásne strávený čas v Himalájach. Zároveň vyjadril radosť z toho, že si po návrate na Slovensko opäť dopraje typické slovenské jedlo. „Zatiaľ som stihol klobásku s kapustou. ˇHalušky, rebierka či údené koleno s čapovaným pivom si nechám na neskôr,“ referoval v dobrej nálade.
Hámor vystúpil na Dhaulágirí spoločne s 30-ročným Spišiakom Michalom Sabovčíkom, pre ktorého to bola prvá osemtisícovka v živote. Súčasťou expedície Dhaulágirí 2017 boli aj ďalší dvaja slovenskí horolezci Tomáš Petrík a Michal Gabriž, pre zdravotné problémy však neabsolvovali vrcholový útok.
„Som hrdý, že som mohol byť krstným otcom pri Miškovom osemtisícovom krste. Ak sa pýtate na to, čo som mu radil alebo s čím pomáhal, ani nebolo treba. Napriek svojmu mladému veku je to už hotový horolezec so všetkým, čo k tomu patrí. Netreba ho naháňať, ani vyzývať k tomu, čo by mal robiť. Je to dospelý, zrelý, povedal by som vycválaný horolezec. Bolo by to super, keby sme dali ďalšiu expedíciu spolu,“ skonštatoval uznanlivo Hámor na adresu Sabovčíka.
Vzápätí doplnil aj konkrétne príklady: „Keď sa príde na miesto, aby sa postavil tábor, tak sa začne stavať tábor. Keď sa postaví stan a treba uvariť čaj, tak sa aj uvarí. Toto sú veci, ktoré v našej expedícii fungovali bez toho, aby sme sa mali do toho navzájom nútiť.“
Sabovčík na margo svojej prvej a hneď úspešne zvládnutej osemtisícovky povedal: „Keď ste hore na vrchole, nie je čas na nejaké emócie. Musíte zapnúť základné živočíšne pudy a stále myslieť na bezpečnosť. Najkrajšie pocity prichádzajú až po zlezení dolu – s kamarámi a rodinou. Až teraz si to začínam uvedomovať, čo som všetko zažil.“