Voda. Z jej neposedných vĺn slovenskí reprezentanti už dve dekády pravidelne lovia zlaté, strieborné i bronzové medaily. Nič iné sa od 15-člennej zostavy v piatich kategóriách neočakáva ani na majstrovstvách Európy v Ľubľane. Štartujú dnes, posledné sady cenných kovov rozdajú v nedeľu.
Obhajca Slafkovský
Na tacenský kanál vstúpi ako obhajca. Teší sa, keď sa jeho 34-ročné telo pred štartom znovu začne chvieť adrenalínom. Kanoista Alexander Slafkovský si vlani v Liptovskom Mikuláši splnil sen. Získal titul európskeho šampióna na domácom kanáli. Do Slovinska cestoval v role obhajcu, čomu neprikladá veľkú váhu.
„Ak mám byť úprimný, až pred odchodom som sa od novinárov dozvedel, že do Tacenu idem ako obhajca zlatej medaily (smiech). Chcem ukázať, že to doma nebola náhoda. Verím, že to v Ľubľane bude stačiť na pódiové umiestnenie,“ povedal vždy dobre naladený Lipták.
Je v očakávaní, čo mu prinesú úvodné preteky v medzinárodnej konkurencii. Netuší, v akej forme ho zradný Tacen zastihne. Má naň však špeciálne spomienky a rád by si ich pripomenul.
„Získal som tam prvú individuálnu (striebornú, pozn.) medailu z ME v roku 2005. Jazdí sa mi tam dobre, Tacen mám rád. Tamojšia voda mi sedí, ale veľmi často sa mení. Musíte mať aj kúsok šťastia a najmä treba vedieť dobre čítať vodu. Ak nájdete správne vlny, idete zadarmo. Keď nie, nadriete sa ako baník,“ dvíha s úsmevom varovný prst.
V jeho bohatej kariére štartoval na rôznych miestach a podujatiach. Jediné a najcennejšie preteky mu však v rozmanitom životopise zatiaľ chýbajú. Olympiádu v Tokiu 2020 nezavrhol, ale v symbolickom roku ho čaká iná životná udalosť.
„Na olympiádu v Tokiu 2020 nemyslím, je to ďaleko. Jediné, čo mám na pamäti je, že sa budem 3. októbra 2020 ženiť (smiech). Mám to naplánované – deti sa narodili po sezóne, svadba bude tiež po sezóne. Pôjdem rok po roku a ak mi to bude jazdiť, neskončím a zabojujem o Hry,“ vysvetľuje Slafkovský.
(Ne)obľúbené miesto
Pre slovenskú jednotku medzi kajakárkami je Tacen obľúbenou destináciou. Jana Dukátová hovorí, že sa jej so slovinskou metropolou spájajú mnohé úspešné ťaženia.
„Tunajší kanál mám dobre zmapovaný. Pri balení som si uvedomila, že konečne ideme zasa na nejakú veľkú reprezentačnú akciu. Neviem sa dočkať, kedy to vypukne. Budem rada, ak zabojujem o najvyššie priečky,“ načrtla svoj plán rodáčka z Bratislavy.
Úplne odlišné skúsenosti má s dejiskom jeden z najmladších členov výpravy a Dukátovej kolega z kajaku Jakub Grigar. Piaty pretekár z olympijského kanála v Riu by rád premenil smolné vypadnutia na boj o cenné kovy.
„Absolvoval som tam niekoľko pretekov, ale zakaždým som ich pokazil už v kvalifikácii. Budem rád, ak cez ňu preleziem ďalej. Z Tacenu som zatiaľ vždy odchádzal skôr s hanbou ako s radosťou. Snáď sa tam naučím jazdiť a moja štatistika sa zlepší. Neviem dobre čítať tamojšiu vodu. Najspokojnejší budem, ak sa dostanem do finále,“ priblížil 19-ročný pretekár, ktorý si zimnú prípravu spestril aj hokejom.
Do roly čarodejníka sa dostal strieborný medailista z OH 2016 Matej Beňuš. Slovenská jednotka medzi kanoistami minulý rok prelomila prekliatie v pražskej Tróji. Podarí sa mu niečo podobné aj v Slovinsku?
„Kanál je nevyspytateľný, takmer ihneď po štarte nasleduje veľký skok, mnohokrát rozhoduje preteky. Vždy tam mám smolu, nikdy som v Tacene nezískal veľkú medailu. Je to pre mňa zakliaty kanál podobne ako Praha. Tam som minulý rok vyhral preteky Svetového pohára. Dúfam, že sa mi niečo podobné podarí aj teraz na Európe,“ dúfa Beňuš.