Už iba táto hora mu chýba k skompletizovaniu takzvanej Koruny Himalájí. Je poslednou zo štrnástich osemtisícoviek, na ktorej ešte 52-ročný horolezec nestál.
Spolu s ním sú pod kopcom tiež Michal Gábriž, Tomáš Petrík a Michal Sabovčík. V stredu sa všetci zdržiavali v základnom tábore pod siedmou najvyššou horou planéty, vo výške 4500 metrov. Už v utorok si postavili druhý tábor vo výške 6400 metrov, ale vzápätí zostúpili dole a čakajú – ako hovoria horolezci – na okno v počasí, ktoré by im umožnilo vyraziť na vrchol.
„Chlapci sa cítia dobre, len Miška Gábriža trápil kašeľ a čakal na ostatných v základnom tábore. Vyniesli veci do druhého výškového tábora. Momentálne sneží, sledujú predpoveď počasia, od neho teraz všetko závisí. Ak by im prialo, výstup by mohli začať už v priebehu najbližších hodín. Boli by radi, keby to bolo čo najskôr. Uvidíme, aké budú podmienky, aklimatizovaní sú dobre,“ priblížila aktuálnu situáciu Hámorova manželka Mária. Nedávno sa vrátila z Himalájí a je stále v kontakte s horolezcami.
Slováci sú v Himalájach od polovice marca. Absolvovali aklimatizčnú časť pobytu v oblasti pod Mount Everestom. V rámci nej vystúpili 25. marca na Island Peak (6189 m) a potom sa pokúsili aj o výstup na Pumori (7161 m), ale otočili sa pod sedlom vo výške 6400 metrov.
„Tentoraz to bola úplne iná hora, ako si ju pamätám spred šiestich rokov. Modrý ľad, lietajúce kamene, nad všetkým zemetrasením narušený visutý ľadovec a hlavne takmer žiadny sneh, ktorý by urýchlil a uľahčil výstup. Presne to sme však na prípravu na Dhaulágirí potrebovali,“ informoval Hámor.
V tom čase pôsobila v expedícii aj Mária Hámorová, v Himalájach strávila celý mesiac. „Na Island Peak som nevystúpila, trápila ma nejaká chrípka, brala som antibiotiká. Chlapci sa tešili najmä na Pumori, prespali vo výške 6400 metrov, ale prišla silná snehová búrka. Ako vravel aj Peter, kopec sa zmenil, ťažko povedať, či vplyvom zemetrasení alebo snehovými podmienkami, ale narazili na veľa ľadu a otvorené trhliny na ceste, ktorou stúpali nahor,“ približovala Hámorová.
Doplnila, že najmä spočiatku vládla veľká zima, väčšia ako v minulosti v tomto čase. „Atmosféra však bola príjemná, chlapci utvorili dobrú partiu. Teraz už len aby mali šťastie na počasie.“ Na Dhaulágirí, v preklade Bielu horu, vystúpil zo Slovákov zatiaľ len Zoltán Demján – ešte v roku 1988 (spolu s dvoma Kazachmi). Ich prvovýstup juhozápadnou stenou alpským štýlom vyhodnotili ako najhodnotnejší výkon roka v Himalájach. „Dhaulágirí je nesmierne príťažlivá, ponúka pekné možnosti na výstupy. Máme ju dobre naštudovanú,“ zdôraznil ešte pred odletom Peter Hámor.