Koniec kariéry však rodáčka z Považskej Bystrice odložila. Nabrala novú motiváciu, vrátila sa k viacboju a urobila dobre. Na minulotýždňových halových majstrovstvách Európy v Belehrade sa po šiestich rokoch predstavila v súťažnom päťboji. V národnom rekorde (4409 bodov) si zlepšila osobné maximá v štyroch z piatich disciplín a vybojovala solídne deviate miesto.
Rozhodol kolektív
V rodine Slaničkovcov má šport svoje miesto. Otec skákal do diaľky, mama behávala dlhšie trate, babka holdovala gymnastike, dedo zasa futbalu. Najstaršia zo sesterského tria Lucia začínala v detstve s džudom. Ako piatačka na základnej škole uspela v talentových skúškach do atletickej triedy a tretry natrvalo vymenili kimono.
„Popravde ma atletika chytila až o tri roky, keď som na krajskom kole v cezpoľnom behu obsadila druhú priečku a postúpila som na republikový šampionát. Tam sme v družstvách skončili tesne na štvrtej priečke,“ vracia sa do minulosti a pripomína prvý vážnejší úspech.
Bavilo ju všetko – skok do výšky i diaľky, hod kriketkou aj beh cez prekážky. Práve v ňom prišla prvá medaila z majstrovstiev Slovenska. V deviatej triede získala bronz na 300 metrov prekážok a bolo rozhodnuté. Už vtedy na konci sezóny absolvovala viacboj, ale len ako spestrenie.
„V roku 2011 som po krátkom účinkovaní vo viacboji prešla na prekážky a vydržala som pri nich až do minulej jesene. Bohužiaľ, stále som sa pohybovala na rovnakej úrovni. Bola som z toho unavená, demotivovaná, nebavilo ma to. Chcela som sa dostať na OH do Ria, to sa mi však nepodarilo, čo bolo pre mňa veľké sklamanie,“ zaspomínala si na smutné obdobie.
Chcela skončiť
Športovcovi túžiacemu po účasti na najväčšom športovom sviatku víri v hlave mnoho myšlienok. Slaničková sa dostala na rázcestie – mám skončiť alebo pokračovať?
„Priznávam, rozmýšľala som aj nad tým, že ukončím atletickú kariéru. Našťastie ma tréner František Ptáčník prehovoril a začali sme spolupracovať. On si na prekážkovú štvorstovku netrúfal, tak mi navrhol sa vrátiť k viacboju. Zmena bola v mojej situácii nevyhnutná. Na tréningoch som vyzerala dobre, a tak sme sa v januári s trénerom rozprávali aj o HME,“ približuje.
Na pôvodnej 16-člennej štartovej listine nefigurovala, no po uzatvorení predbežných prihlášok zvýšilo miesto aj pre ňu. Zo všetkých pretekárok mala najhorší osobný rekord. Ťažkú hlavu si z toho nerobila – veľkou chuťou prepísala slovenské atletické tabuľky a deviatym miestom si vliala do žíl novú motiváciu.
„Chcela som tento rok absolvovať ešte jeden halový päťboj a ten sa odohral na HME. Moje ambície boli skromné, hlavným cieľom bolo si šampionát užiť. Keď veľmi chcem, nejde mi to. Musím si urobiť svoju pohodu a baviť sa tým. Bola som takto nastavená od prvej do poslednej disciplíny. Zlepšila som si osobné maximá, takže úlohu som splnila. Deviata priečka je dobrá, ale ôsma by bola lepšia.“
Na druhý deň po návrate odletela so svojím tímom do juhoafrického Potchefstroomu, kde sa pripravuje na letnú časť sezóny. Spoločnosť jej bude robiť tréner, snúbenec a jeho legendárny oštepársky tréner. Slaničková chce prítomnosť Jana Železného využiť.
„Budem tu aj so snúbencom Jakubom Vadlejchom (víťaz Diamantovej ligy 2016 v oštepe, pozn.), s ktorým sa plánujeme na jeseň vziať. Zameriam sa na výšku, guľu a oštep. Jakubovým trénerom je Jan Železný, s ktorým som predtým trénovala oštep. Verím, že si na mňa v JAR nájde čas a poradí mi. Musím si v sedemboji zlepšiť osobné maximum cez 6000 bodov, ak chcem pomýšľať na svetový šampionát v Londýne,“ zamýšľa sa 28-ročná Slaničková.