„Od soboty som maximálne spokojný,“ vrátil sa k najväčšiemu slovenskému úspechu, šprintérovi na 60 metrov Jánovi Volkovi.
Dosiahol najväčší úspech, prekvapil všetkých. Ako hodnotíte jeho historický strieborný počin?
Preteky boli fantastické. Bolo vidieť, že je skvele pripravený. Naďa Bendová a Róbert Kresťanko s ním urobili kus dobrej roboty. Páči sa mi, že sa nevyhovárali na zlé podmienky, ktoré na Slovensku panujú. Skôr hľadali cestičku, ako by to mohlo vyjsť. Výsledkom je fantastické striebro.
Môže sa Volko presadiť aj vo svetovom meradle?
To je filozofická otázka. Zatiaľ to vyzerá, že nie. Avšak pred niekoľkými dňami si rovnakú odpoveď pýtala aj otázka, či sa môže na HME dostať na stupne víťazov. Najbližších päť rokov má na to, aby sa pravidelnejšie presadzoval v Európe. Ak sa mu to podarí, otvorí si cestu k tomu, aby z neho bol špičkový svetový šprintér.
Titul vicemajstra Európy ho v budúcnosti pasuje do roly favorita. Neobávate sa, že mu môže zvýšený tlak verejnosti uškodiť?
Uvidíme, ako sa s tým vyrovná. Má v sebe obrovskú pokoru, je jeho výhodou. Aj po druhom mieste na HME si triezvo uvedomuje, že mohol vyhrať, ale aj nepostúpiť do finále. Je pripravený prijímať víťazstvá i prehry. Nemyslím si, že mu tlak verejnosti privodí problémy. Slovenská atletika má v poslednom období mimoriadne šťastie na intelektuálne skvele vybavených športovcov. Volko je v tomto veľmi podobný Maťovi Tóthovi – on zvládol enormný tlak bravúrne najmä vďaka rozumnému a racionálnemu prístupu.
Môžu byť oni dvaja príkladom pre atletických kolegov?
Nielen pre nich, aj pre ostatných športovcov. Mnoho z nich sa totiž prezentuje rôznymi prehreškami voči bežným mravom a dúfajú, že sa im to vďaka športovej kvalite prepečie. Naši atléti sú vzorom pre celú spoločnosť. Veľa športovcov nie je pripravených na život po kariére. Tótha a Volka sa to však absolútne netýka.
Pred odletom na HME ste hovorili, že k úplnej spokojnosti by patrila medaila, hoci visí dosť vysoko. Na Slovensko ste prileteli aj s ňou. Aký je to pocit?
Od soboty som maximálne spokojný. Bol to obrovský emocionálny zážitok. Všetci vieme, že konkurencia na 60-metrovej trati je veľmi tvrdá. V dnešnej dobe ju v Európe behajú aj čierni šprintéri. Som rád, že sa s tým Jano tak skvele popasoval a v takejto disciplíne dokázal uspieť na vrcholnom fóre.
Ako hodnotíte výkony Matúša Bubeníka (5. v skoku do výšky), Ivety Putalovej (9. v behu na 400 m) a Lucie Slaničkovej (9. v päťboji)?
Bubeník ma piatym miestom vôbec nešokoval. Chýbalo mu veľmi málo, aby nakoniec získal bronz. Od Putalovej mnohí čakali viac, nakoľko pred dvomi rokmi v Prahe skončila štvrtá, minulý rok v Portlande na svetovom šampionáte šiesta. Vtedy sa k nej priklonilo šťastie, ktoré jej v Belehrade chýbalo. Slaničková si v štyroch z piatich disciplín utvorila osobné maximum. K viacboju sa vrátila po 4–5 rokoch, takže slovenský rekord a deviate miesto je skvelý počin.
Belehradský šampionát vyznel veľmi pozitívne. Je však niekto, kto vás z 15-člennej výpravy sklamal?
Ak sa nemýlim, tak trinásti si vylepšili sezónne maximum alebo sa umiestnili lepšie, ako bolo ich tabuľkové postavenie pred HME. To je skvelá vizitka. Nedarilo sa osemstovkárom – Matúšovi Talánovi a Jozefovi Repčíkovi. Talán je mladý chalan, preňho bolo vrcholom splnenie limitu, v Belehrade ho pohltila atmosféra. Určite však nad ním netreba lámať palicu. Repčík napriek teplotám skúsil zabojovať o svoju šancu, ale nevyšlo to.
V júli sa uskutočnia majstrovstvá Európy do 23 rokov v Bydgoszczi. Koho zo slovenskej výpravy považujete za medailových ašpirantov?
Máme výbornú generáciu mladých atlétov. Dostali šancu ukázať sa v mladšom veku, čo ich povzbudilo. Dúfam, že v Bydgoszczi táto dôvera prinesie svoje ovocie a po ME budeme hovoriť o medailách. Ku kandidátom na taký výsledok patrí nepochybne Volko, trojskokan Tomáš Veszelka či bežkyňa na 400 metrov cez prekážky Michaela Pešková.