„Prvýkrát v kariére som na jednom podujatí Svetového pohára vyhrala všetky svoje disciplíny. Som veľmi rada, že mi to tak vyšlo. Nečakala som, že hneď v úvode sezóny budem mať takú dobrú fazónu, ale po paralympiáde sme teraz pod menším tlakom. Na preteky som šla s ľahkosťou a ešte väčšou chuťou. Navyše, aj podmienky v Al Aine sú veľmi dobré. Na niektorých strelniciach fúka, strieľa sa ťažko, v Spojených arabských emirátoch sú však ideálne podmienky na to, aby sme mohli prekonávať aj svetové rekordy,“ vysvetľuje 34-ročná puškárka.
Domov sa nevracia bez medaily
Pochvaľuje si, že Športové centrum polície aj Slovenský paralympijský výbor jej utvárajú výborné podmienky na prípravu. Vlani sa to odzrkadlilo aj na jej skvelom vystúpení v Riu, kde získala dve zlaté a jednu striebornú paralympijskú medailu.
„Už niekoľko rokov sa veziem na vlne a stále naberám víťaznú rýchlosť,“ usmieva sa Vadovičová. „Všetko sa naplno rozbehlo asi vtedy, keď som zmenila trénera a získala väčšiu podporu strediska aj paralympijského výboru. Odvtedy som zo žiadneho Svetového pohára neprišla bez medaily,“ približuje svoje skvelé výsledky z ostatných sezón.
Spolu s medailami, často s najvzácnejším zlatým leskom, pravidelne zbiera aj svetové rekordy. Vidí pred sebou stále priestor na zlepšenie? „Samozrejme. Rekordy sa vždy dajú posúvať. Zvykla som si, že párkrát do roka nejaký utvorím. Technika ide stále dopredu a trénujeme, aby sme sa zlepšovali. Teraz ma veľmi potešili najmä dva rekordy v disciplínach, ktoré sa strieľajú vonku. Chodila som trénovať do Nitry do krytej strelnice, kde sú predsa len iné podmienky ako vonku. V R8 som prekonala rekord najväčšej rivalky Cchuej-pching Čang, držala ho dva roky. Pri R6 zas bolo vonku netradične chladno, fúkal vietor a dokonca zapršalo a aj tak som uspela vo svojej najslabšej disciplíne,“ priblížila.
Puntičkárka si zvyká na nové náboje
V stredu si ide vyzdvihnúť nové náboje, s ktorými sa bude v ďalších dňoch „spoznávať“. „Laikovi sa zdá, že každý náboj je rovnaký. My strelci si však na ne musíme zvykať. Sme veľkí puntičkári a každý náboj sa v zbrani chová trošku inak. Sú to podstatné zmeny, na ktoré si musím zvyknúť. Takže žiadne voľno nám nehrozí,“ vraví.
Keďže v ostatných rokoch zbiera medaily ako na bežiacom páse, prestala ich už aj počítať. „Pred viacerými rokmi, keď som ich mala tristo (s úsmevom). Mám ich rozložené na poličkách a vo víťazných pohároch na schodisku. Roztriedili mi ich netere a synovec, keď sa s nimi hrávali a vešali všetkým na krk. Majú to pod palcami (smiech). Samozrejme, najcennejšie medaily z paralympiád, majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy majú svoje cenné miesto,“ prezradí.
Okrem Vadovičovej sa v Al Aine darilo aj Radoslavovi Malenovskému. Zo Svetového pohára si priviezol jednu zlatú a jednu striebornú medailu. „Som veľmi spokojný. Príprava do Ria bola taká intenzívna, že z nej doteraz ťažím. Keď som sa po dlhšej pauze vrátil do tréningového procesu, ukázalo sa, že výkonnosť mi ostala. Teraz sa ju pokúsim posunúť ešte vyššie,“ vysvetľuje. Po skončení súťaží v Al Aine sa výprava slovenských parastrelcov presunula na krátko aj do Dubaja. „Dobre sme si tam oddýchli a videli to najkrajšie, čo Dubaj ponúka. Ísť hore na Burdž Chalífa sa rozhodne oplatilo. Som človek, ktorého fascinuje, čo všetko vedia ľudia vytvoriť. Výhľad z vrchu s množstvom mrakodrapov pod vami bol jednoducho úžasný,“ dodal Malenovský.