Sedemnásťročný Csaba Zalka má za sebou vydarený rok. Nie náhodou ho vyhlásili za najlepšieho juniora v ankete Kanoista roka 2016. K ôsmim titulom juniorského majstra Slovenska pridal tri medaily z majstrovstiev Európy, jednu z majstrovstiev sveta a darilo sa mu aj na Pretekoch olympijských nádejí.
„Sezóna bola skvelá, hoci sa začala ťažko. Musel som vynechať pár týždňov prípravy, takže som nečakal, že to bude také dobré. Výsledky boli nakoniec skvelé. Nemám sa za čo hanbiť. Medailí som pozbieral dosť,“ pochvaľuje si zverenec Gejzu Vassa.
Motivovali ho úspechy starších
Mladý Šamorínčan s výbornými fyzickými parametrami (192 cm, 91 kg) už odmalička počúval, že ak bude tvrdo trénovať, má výborné predpoklady, aby sa s pádlom v ruke presadil medzi najlepšími. „Aj to ma motivovalo, aby som bral kanoistiku vážne. Byť vysoký je v našom športe vždy výhoda. Mám dlhší záber,“ vysvetľuje.
Pred tým, ako sa posadil do lode, skúšal futbal i tanec, no nijako zvlášť ho to nepritiahlo. V lodenici okolo seba videl starších chalanov, ktorí už pomaly zbierali úspechy na medzinárodnej úrovni. S nadšením sledoval aj najlepších na čele s Vlčekom, Tarrom či bratmi Riszdorferovcami a sníval o tom, že raz čosi podobné dokáže i on.
„Ťahal som sa za Šamorínčanmi Tiborom Linkom či Gáborom Jakubíkom. Rozdiel medzi nami bol obrovský, ale nesmierne ma motivovali. Videl som, ako rýchlo sa dá napredovať. Obdivujem najmä maďarského dvestovkára Miklósa Dudása. Zo Slovenska bol môj najväčší vzor Peťo Gelle – a stále ním je. Keď som bol malý, často som sa s ním rozprával a bol ku mne veľmi priateľský. Dal mi cenné rady, pomohol a ja som sa snažil od neho učiť,“ prezrádza Zalka.
Geneticky predurčený na dvestovku
Prvý vrchol minulého roka zažil v júli v Plovdive. Z ME juniorov a kanoistov do 23 rokov si priniesol kompletnú medailovú zbierku. V K4 na 500 m bral s Nemčekom, Balážom a Fraňom zlato, v K2 na 1000 m s Balážom striebro a v singli na 200 m bronz. „Individuálna medaila má veľký cveng, podľa mnohých ľudí aj väčšiu než zlato v káštvorke,“ naznačuje.
Druhý vrchol prišiel o dva týždne na majstrovstvách sveta juniorov a pretekárov do 23 rokov v Minsku. Zalka s Balážom si tam vyjazdili cenný bronz v K2 na kilometri. Štvorkajak obsadil na tisícmetrovej trati ôsmu priečku a Zalka skončil piaty v K1 200 m. „Bronz so Samom Balážom je najlepší výsledok v sezóne. Predtým som v debli jazdieval s Maťom Nemčekom, ale tento rok mal zdravotné problémy, a tak sedel len v štvorkajaku. Skúsili sme to so Samom a išlo to,“ usmieva sa Zalka.
Priznáva, že najlepšie sa cíti práve na šprintérskej trati. „Najlepšie mi sedí a dosahujem v nej aj najlepšie výsledky. Navyše, je to olympijská disciplína. Aj teraz som sa na šampionáty pripravoval najmä na kilometrovú trať, ale dvestovka je vo mne akosi geneticky. Mám v sebe potrebnú výbušnosť. Môžem sa akokoľvek chystať na dlhšie trate, dvojstovku viem zajazdiť vždy,“ prezrádza.
Zatiaľ sa neplánuje špecializovať na šprinty. Skôr verí, že by mohol aj do budúcnosti zladiť dvestovku s kilometrom. „Aj medzi dospelými sú borci, ktorí jazdia kilák v káštvorke a dvestovku v singli. To by bolo pre mňa asi ideálne. Uvidíme, ako to vyjde. Ešte je ďaleko, kým prejdem medzi mužov,“ dodáva.