"Pri prvých troch pokusoch ma rozhodilo, že sme sa dlho priväzovali, aj preto som hádzal menej ako mám osobák. V piatom pokuse mi napokon vyšiel hod, ktorý mi zabezpečil bronz. Z mojej prvej paralympiády odchádzam s medailou, aj keď som si tajne želal, aby zaznela slovenská hymna,“ povedal paralympijský novic. Bývalý banskobystrický atlét ochrnul pri skoku do vody v roku 2001.
Ďalší bronzový hrdina súťažil na karnevalovej promenáde Sambadrómo, kde si lukostrelci rozložili hlavný stan. Hoci sa viac verilo dvojnásobnému najlepšiemu lukostrelcovi Slovenska za roky 2014, 2015 Marcelovi Pavlíkovi v kategórii Compound Open, na cenný kov siahol Peter Kinik v kategórii W1. Postupoval hladko až do semifinále proti najväčšiemu favoritovi Čechovi Drahoninskému. A keby sa v poslednej sade nesplašil, mohol si odviezť aj cennejší kov.
"Keď som vypustil chybný šíp, pozrel som sa na sochu Krista nad mestom. Po celý čas bol v oblakoch, no až na zaváhanie v koncovke semifinále ma strážil, aj keď som ho nevidel,“ smial sa 30 – ročný rodák zo Spišskej Novej Vsi po tom, ako zvládol malé finále proti Nemcovi Herterovi.
Posledná piatková medaila sa črtala deň predtým. Boccista Samuel Andrejčík už mal zlato z párovej súťaže, postúpil aj do finále jednotlivcov BC4. Vo výborne rozohratom zápase napokon podľahol Hongkončanovi Leung Yuk Wingovi, svetovej jednotke 3:4. Maximalista zo Sniny mal zlato na dosah, viedol 3:2. „Rozhodli jedna – dve lopty. Na jednej strane to mrzí, ale pri svojej premiére som sa dostal až do finále a z Ria si odvážam dve medaily“, povedal už vyrovnaný s výsledkom.
Medailové nádeje živila slovenská výprava aj v posledný súťažný deň v sobotu. V Pontale sa na štart cestných pretekov s hromadným štartom postavil trojnásobný medailista Jozef Metelka i bronzový z časovky Patrik Kuril. Na 84 km trati sa však diali neuveriteľné veci. Trať dala poriadne zabrať a niektorí ju nezvládli. Fyzicky ani Metelka, ktorý preteky nedokončil, mentálne niekoľkí ďalší, a tak záver pripomínal takmer corridu…
"Som rád, že žijem,“ vyhŕklo z Patrika Kurila. Po diskvalifikácii Ukrajinca Dementieva sa posunul na štvrtú priečku. O medailu mal prísť aj domáci Chaman – prvý napálil do Paťa. Ale protestujte v Brazílii proti Brazílčanovi… "Radšej sa vrátim zdravý ako dolámaný s ďalšou medailou“, doplnil Kuril. "Trénoval som na dráhu. Už časovka na 30 km bola krásnym bonusom. Preteky na ceste s prevýšeniami, to je celkom iná kategória,“ vysvetľoval Metelka. Vo večerných hodinách sa rozšírila správa, že preteky mali smrteľnú koncovku. Následky pádu neprežil Iránec Bahman Golbarnezhad…
A Brazília sa stala osudom aj slovenského stolnotenisového družstva TM2 Ján Riapoš, Rastislav Revúcky, Martin Ludrovský. Obhajcovia prvenstva v horúcom diváckom kotle prehrali 1:2. "Taký je šport. Možno až teraz na Slovensku docenia, čo sme dosiahli pred štyrmi rokmi v Londýne. Za ten čas šiel paralympijský šport miľovými krokmi nahor. Nie profesionálnymi zmluvami, ale umom a nasadením. V tejto hale sme nemali ani kúsok šťastia“, zhodnotil Ján Riapoš. Vie o tom svoje. V semifinále proti Kórei práve jemu chýbala jediná loptička a družstvo mohlo viezť z Brazílie minimálne striebro…
Ako predseda SPV však musí byť s účinkovaním paralympijského tímu spokojný. Po šiestich medailách z Pekingu 2008 a Londýna 2014 je jedenásť z Ria takmer dvojnásobok. Päť medailí je zlatých, po tri strieborné a bronzové. O štyri sa postarala cyklistika, tri streľba, dve boccia a po jednom kove atletika a lukostreľba.