Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Némethová-Krajčírová: Věrku som brala ako sestru. Objala ma za rodičov

Vynikajúci človek, výnimočná gymnastka, nepoddajná vlastenka. Legenda svetového športu. Takto v skratke charakterizovala Věru Čáslavskú najlepšia slovenská gymnastka 20. storočia Marianna Némethová-Krajčírová.

02.09.2016 08:00
Věra Čáslavská Foto:
Věra Čáslavská (vpravo) a Marianna Némethová-Krajčírová.
debata (3)

Doma boli rivalky, v československej reprezentácii členky dvakrát strieborného tímu na OH 1964 v Tokiu a 1968 v Mexiku. „Prežili sme spolu veľa nádherných chvíľ. Věrka bola precízna maximalistka, nesmierne húževnatá a ešte viac zodpovedná. Obdivuhodne bojovala aj so zákernou chorobou. Keď som sa dozvedela, že jej podľahla, mala som a mám veľký smútok v srdci.“

Spomeniete si na prvé stretnutie s Věrou Čáslavskou?
Prvý raz sme sa stretli na majstrovstvách republiky v Nitre. Rozhodovalo sa o kvalifikácii na olympijské hry do Tokia 1964. Věra presvedčivo vyhrala, mala už striebro z olympiády v Ríme 1960. Skončila som štvrtá, čím som si vybojovala miesto v reprezentácii. Pre mňa to bolo niečo úžasné, stala som sa Čáslavskej kolegyňou!

V čom spočívala jej športová výnimočnosť?
V mimoriadnej náročnosti voči sebe. Po olympiáde v Ríme rýchlo vystrelila nahor, stala sa veľkou konkurentkou dovtedy suverénnej Rusky Larisy Latyninovej. Ku každému veľkému podujatiu pristupovala nesmierne zodpovedne. Vedela, že od nej verejnosť očakáva medaily, nikdy nechcela sklamať. Kým my ostatné sme už skončili s tréningom, Věra s trénerom ostávali v telocvični aj po desiatej večer. Vymýšľali a skúšali nové prvky. V športovej gymnastike bude žiť večne, po nej pomenovali preskok Věrka, vtedy originálny. Zjednodušene – šlo o Jamašitov preskok v ženskom vydaní. Vynikala vo všetkých štyroch disciplínach.

Dávala nejako najavo, že je najlepšia?
Ani náznakom! Také niečo nemala v povahe. Myslela skôr na druhých než na seba. Vyžarovala z nej srdečnosť, bola priateľská. Nikdy nepovedala nie, keď bolo treba niekomu pomôcť, prípadne poradiť. Keď som prišla do reprezentácie, mala som šestnásť, taký benjamínok družstva. Věrka sa ma ujala počas sústredení – trvali aj tri mesiace. Brala som ju ako staršiu sestru. Vedela, že mi počas dlhých odlúčení chýbajú rodičia, a tak ma neraz objala. Bola mojím veľkým vzorom, považujem za nesmiernu česť, že som s ňou prežila podstatnú časť jej mimoriadne úspešnej kariéry.

Ako ste prežívali v družstve tú veľkú slávu na olympiáde v Mexiku 1968?
Na to sa nedá zabudnúť. Věra si po Tokiu podmanila aj Mexiko. Po augustovej okupácii Československa sme sprvoti nevedeli, či vôbec do Mexika pocestujeme. Mexičania nechceli dať ruskej výprave víza, napokon súhlasili. Pri nástupe na Aztécky štadión nám celý svet dal najavo, že stojí za nami. Povzbudilo nás to, koncentrovali sme sa na súťaž. Psychicky to bolo pre nás náročné. Ale – bojovali sme odušu. Věrka dávala aj na stupni víťazov najavo, že je veľká vlastenka.

A svadobný obrad s Josefom Odložilom?
Zrejme ani oni nečakali, že ich sobáš vzbudí takú obrovskú pozornosť. V katedrále stáli ľudia aj na sochách svätých, Věrka sa bála, aby sa nikomu nič nestalo. Kým sme prišli k oltáru, lepšie povedané, kým nás tam dav dotlačil, namiesto kytíc sme mali v rukách stopky a na kostýmoch nám chýbali gombíky. Do tretej rána sme čakali v jednej z kobiek chrámu, kým sa pominie davová psychóza a uvoľní sa cesta. Do olympijskej dediny sme prišli na svadobnú hostinu o tretej nadránom…

Ako Věra Čáslavská zmenila športovú gymnastiku?
Stala sa svetovou gymnastickou legendou. Prelomila dovtedajšiu určitú monotónnosť, vniesla do nej prvky moderny i nové veci – eleganciu, gracióznosť, ženskosť. Bola radosť sa na ňu dívať, cvičila s ohromným pôvabom, mala ho v sebe ako črtu dobrosrdečnej povahy. Nezabudnem tiež, ako naše družstvo po úspešnej olympiáde v Mexiku pozvali do Tokia. Tam sa vlastne veľkolepo rozlúčila s kariérou spolu s Jukiom Endom, takisto výnimočným gymnastom. Z medzinárodnej scény odišli dvaja velikáni.

A pani Věra odišla postupne aj zo spoločenského života…
Svojmu presvedčeniu obetovala všetko. Aj počas kariéry mala podozrenie, že ju sledujú. Podpísala sa pod manifest Dvetisíc slov – a hoci ju nabádali, aby podpis odvolala, neuhla. Viem, ako veľmi uznávala hodnoty slobody a demokracie, bola citlivá na akúkoľvek neprávosť. Doplatila na to, ale nikdy sa svojim zásadám nespreneverila.

Boli ste v kontakte aj neskôr?
Veľmi som sa potešila, keď sa po dlhšej odmlke v ťaživom období a uzavretosti opäť vrátila do verejného života. Po rokoch sme sa srdečne zvítali v Bratislave na Magio pláži, kde premietli film Věra 1968. Akoby sa opäť vrátil čas. Naposledy sme sa stretli v novembri 2014 pri 50. výročí tokijskej olympiády. Vôbec som si nepripúšťala, že to bude naposledy, mala energie i optimizmu na rozdávanie. Vlani však u nej prepukla vážna choroba, veľmi schudla. Zaujímala som sa o jej stav, sledovala som, ako do posledných chvíľ vzdorovala rakovine. Keď idem do toho tunela a svietim, viem, že to nie je dobré – čítala som nedávno, ako v jednom rozhovore vravela – aj s humorom – o svojej chorobe. Až mi nabehli zimomriavky… Viem, že mala ísť aj do Ria, ale už sa na to necítila. Nik na svete nebude večne, no to, čo tu po Věrke ostáva, čo v živote dosiahla, ju zaraďuje do galérie športovcov, ktorí sú medzi nami aj po smrti.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Věra Čáslavská