Vybojovala na nej štyri zlaté a dve strieborné medaily, rozšírila svoju zbierku najcennejších olympijských medailí na sedem.
Gymnastická kráľovná však pred ôsmimi rokmi so svetom ešte nekomunikovala. Po rodinnej tragédii sa pätnásť rokov držala v ústraní. Po dlhom čase vtedy prerušila mlčanie a poskytla Pravde rozhovor. Tvrdila, že to urobila preto, lebo má rada Slovensko a cítila sa tam vždy dobre. Na návrat do verejného života sa ešte nechystala. Jej comeback prišiel o niečo neskôr.
„Svetlá ramp ma už nelákajú. Môj život bol veľmi náročný, jeho krivky strmé. Pulzoval hore-dolu, boli to veľké zvraty, veľké vzostupy a pády z výslnia do tmy. Myslím si, že som svoj boj o miesto na slnku neprehrala. Ale ani nevyhrala,“ vravela.
Zlatá Věra, ako ju často volali, sa dokázala vrátiť. Opäť sa vyjadrovala k závažným problémom, zapájala sa do rôznych športových a spoločenských aktivít. Do posledných dní bojovala, aj keď ju ničila ťažká choroba. Nechcela sa jej poddať. Tento nerovný zápas nakoniec prehrala.
Legendárna gymnastka podľahla v utorok rakovine slinivky brušnej, ktorú jej diagnostikovali vlani v máji. Mala 74 rokov.
Japonci jej vraveli Bera san
Čáslavskej dva razy ležal pri nohách športový svet. Najprv na olympiáde v Tokiu 1964. A potom aj v Mexiku o štyri roky. Stala sa japonskou i mexickou ikonou. Doma to mala podstatne zložitejšie.
Prvé tri olympijské zlaté vybojovala v Tokiu. Japonci ju milovali a tešila sa u nich obrovskej popularite. Trvala do posledných dní jej života. „Očarila ich najmä výkonmi a slnečným úsmevom,“ vravel pre Pravdu japonológ, jej priateľ Martin Vačkář. „Obdivovali nielen jej výnimočné športové, ale aj morálne a ľudské kvality, obrovskú charizmu. Volali ju Bera san, pani Bera. Japonci nerozlišujú b a v.“
Sama Čáslavská pripomínala, že pred vyše polstoročím cestovala na OH už ako skúsená gymnastka a jedna z favoritiek. „Tokio bolo pre mňa krásne dobrodružstvo, ale už vtedy sa odo mňa čakali medaily.“
Olympijskú premiéru si odkrútila v Ríme štyri roky predtým, bola členkou strieborného československého tímu. V Tokiu 1964, 21. októbra, vybojovala prvé zlato vo štvorboji a k nemu pridala najcennejší kov za preskok a kladinu. O ďalší titul ju pripravil pád z bradiel. V Japonsku sa jej dostalo veľkého uznania. Prijal ju japonský cisár, venovali jej samurajský meč, prevzala vysoké vyznamenanie Rad vychádzajúceho slnka.
Foto: SITA, Gabriel Kuchta
Potom zasiahla do jej športového i osobného života veľká politika. Pôvodne uvažovala, že na ďalšiu olympiádu do Mexika 1968 nepocestuje. „Je celkom možné, že keby nebolo ruských tankov, tak prídem o štyri olympijské zlaté, lebo by som už nenašla silu pripraviť sa. Prišla však okupácia a chcela som dať Ruskám na frak, čakal na to celý národ a ja som cítila zodpovednosť ako nikdy,“ spomínala.
Na svadbe išlo o život
Podpísala Vaculíkových Dvetisíc slov a ešte pred odchodom na mexickú olympiádu musela prerušiť prípravu.
„Ukryli ma na chalupe Vřesova studánka. Namiesto v telocvični som trénovala v lese. Strávila som tam dva týždne. Pre športovca, ktorý plánoval vyľadovanie formy do posledných detailov, to bola hotová katastrofa. Musela som improvizovať. Namiesto kladiny som využívala zvalené stromy. Konáre mi poslúžili na zhyby. Odmerala som si presne 77 stôp a trénovala som rozbeh na preskok. Dôležité bolo udržať mozole na dlaniach. Keby sa mi strhali, je koniec nádejám na bradlách. Preto som prehadzovala lopatou uhlie.“
Do poslednej chvíle netušila, či do Mexika odletí. O tom sa rozhodovalo v Moskve. „Pricestovali sme do dejiska olympiády a mali sme plnú hlavu tankov. Ale domáci nás krásne prijali. Priala som si ešte viac ako inokedy počuť v Auditorio National našu hymnu. Chcela som vyhrať, lebo som vedela, že nejde iba o mňa,“ popisovala pocity.
Olympiáda 1968 jej priniesla dokonalý triumf – štyri zlaté. Vrátane prvenstva zo štvorboja, čo pokladala aj po mnohých rokoch za najväčší úspech športovej kariéry.
Priam hystériu vyvolal jej sobáš so strieborným olympionikom Josefom Odložilom. „Dohodli sme sa už pred odletom, že sa vezmeme v Mexiku. Netušili sme, že to vyvolá také šialenstvo.“
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Svadba sa stala ďaleko od domova celonárodnou udalosťou. Všetci sledovali významný životný krok v tom roku najpopulárnejšej športovkyne sveta. "Určite by bolo lepšie, keby sme si tento deň užili v pohode, bez stresu. Išlo takmer o život, musela som sa sústrediť na to, aby ma neumačkali.
Katedrála Zocalo patrí medzi najväčšie na svete, ale pred ňou sa tiesnili davy, ľudia sa tlačili dnu. Prišlo ich viac ako päťdesiattisíc, museli sme ujsť z kostola zadnými dvermi."
Kráľovnú vymenili za uhlie
Po návrate z mexickej olympiády ju rovnako ako pred odletom prijal prezident Ludvík Svoboda a predstavitelia Pražskej jari 1968 Alexander Dubček, Josef Smrkovský, Oldřich Černík. Venovala im miniatúry svojich zlatých medailí.
Hlavné slovo v krajine však už mali iní. Neskôr sa pokúsila opäť stretnúť s prezidentom Svobodom, pozval ju na Pražský hrad, ale nakoniec s ňou hovoril len šéf jeho kancelárie. „Doktor Pudlák mi oznámil, že prezident ma neprijme. Odkázal mi, že "chybovať je ľudské, ale zotrvávať v lži diabolské“. Samozrejme, išlo o môj podpis pod Dvetisíc slov. Chcel, aby som ho odvolala."
O niekoľko rokov urobila ďalší pokus a hoci bola v nemilosti, požiadala o prijatie aj prezidenta Gustáva Husáka. Ten na ňu už nerobil nátlak, nežiadal odvolanie podpisu. „Najskôr som nemala nijakú prácu, potom som upratovala kancelárie. Žiadala som ho o pomoc. Náš rozhovor by bol úplne obyčajný, nebyť toho, že na mňa stále mrkal. Spočiatku som si myslela, že je nervózny a má tik, ale dával mi znamenie. Pochopila som, že nás odpočúvajú a háklivým témam sa vyhýbal. Bolo to komické,“ približovala.
V roku 1979 však úplne nečakane dostala povolenie a mohla vycestovať aj s celou rodinou, manželom Josefom a deťmi Radkou a Martinom, do Mexika, kde ju zbožňovali. V pozadí bola vysoká politická hra.
„Vymenili ma za uhlie. Mexiko sa dohodlo so ZSSR, že bude dodávať uhlie na Kubu. Vyžiadalo si však expertku Čáslavskú. Prijala som ponuku mexického prezidenta Portilla, aby som dva roky pomáha v programe Deporte para todos, čo bolo hnutie šport pre všetkých. Prihlásilo sa množstvo detí, vybrala som vyše sto a s nimi pracovala.“
Mamičky sa chválili, že ich ratolesti trénuje la maestra Vera. Rozmaznávali ju, každý mesiac jej upiekli tortu, vraj ku cumpleaňos, k narodeninám. Bola šťastná, že robí, čo vie a čo má rada.
Pätnásť rokov v izolácii
Po návrate domov sa jej definitívne rozpadlo manželstvo. „Vydržala som v ňom takmer dvadsať rokov, hoci to neklapalo už dlhšie. Deti mi neskôr vyčítali, že som sa mala rozviesť skôr ako v roku 1988,“ priznala.
Krátko po tom sa vrátila do verejného života. Po novembrovej revolúcii 1989 sa stala poradkyňou prezidenta Václava Havla, členkou MOV a Československého a neskôr Českého olympijského výboru. V plnom pracovnom nasadení však dostala ďalší zdrvujúci úder. V auguste 1993 došlo na diskotéke v Domašove ku konfliktu medzi jej exmanželom Odložilom a ich synom Martinom. Strčil do otca, ktorý nešťastne spadol a na následky zranení o niekoľko dní zomrel. Po zdĺhavom procese, ktorý ju vyčerpával, ho odsúdili na štyri roky väzenia. Vzápätí dostal od prezidenta Havla milosť.
Foto: PROFIMEDIA
„Bola to nešťastná náhoda na dedinskej diskotéke, nijaký úmysel,“ popisovala tragické udalosti. „Veľké nešťastie pre všetkých. Spustila sa nenávistná kampaň, objavili sa vykonštruované verzie. Neuniesla som to. O milosť požiadal nezávislý spolok Šalamoun, ktorý sa angažuje v prípadoch, keď je podozrenie na chybné rozhodnutie súdu. Neskôr som ľutovala, že som to neurobila sama. Bola som predsa jeho matka, nikoho bližšieho nemal a ani pre mňa nemalo byť nič dôležitejšie. Nechcela som však, aby mal niekto pocit, že zneužívam svoje postavenie, že robím synovi protekciu.“
Táto situáciu ju zlomila, jej ďalší život zahalila tma. Skončila v psychiatrickej liečebni, potom striedavo trávila čas v dome s opatrovateľskou službou a v domácom väzení, uzavrela sa do vnútorného azylu. V izolácii vydržala viac ako pätnásť rokov, na verejnosti sa mihla len raz, v roku 2000 na pohrebe Emila Zátopka.
Špagát zvládla aj v sedemdesiatke
Keď oslavovala sedemdesiatku, stretli sme sa v Černošiciach. Neďaleko Prahy trávila posledné chvíle života. Otvorene hovorila aj o predchádzajúcom náročnom období. Do normálneho života sa vrátila len tri roky predtým.
„Veľa rokov som nerobila absolútne nič. Pozerala som sa do stropu. Prežívala som také ťažké depresie, že mi bolo všetko jedno. Bola som pasívna, s nikým som nechcela hovoriť a ani nikoho vidieť, nič som neriešila. Sama sa čudujem, ako som to všetko vydržala. Bolo to strašné. Utieklo mi množstvo dní, mesiacov a rokov života.“
Nevedela povedať, čo spôsobilo obrat. „Pokladám to naozaj za zázrak. Vstala som z mŕtvych, vrátila sa do života,“ vravela niekdajšia modla.
Posťažovala sa, že jej chýba pohyb, že vôbec nešportuje. A na otázku, či by si trúfla ešte aspoň na kotúľ, nezaprela ani vracajúci sa zmysel pre humor. „Kotrmelcov som sa narobila v živote dosť, ten by som už neskúšala… Špagát urobím stále bez problémov, aj bez rozcvičenia. Nedávno ma vytiahli do sokolovne a chceli niečo nafotiť. Vravím, že špagát urobím aj na kladine. Zvládla som to, lenže som sa na ňu nemohla dostať, museli mi pristaviť rebrík,“ smiala sa.
Foto: SITA
A potom vážnejšie dodala: „Narobila som množstvo chýb, ale to je život. Nedá sa to vrátiť a nik nemôže ani tvrdiť, že je sám strojcom svojho osudu.“
Všetky medaily, poháre, trofeje mala v krabiciach na povale domu v Černošiciach. Sadal na ne prach. Dovedna na rôznych súťažiach vybojovala 140 medailí, ale sama presné číslo nikdy nepoznala. „Spomínam si, že Jan Werich mi raz vravel: Počúvajte, Čáslavská, vy sa mi páčite. A viete prečo? Lebo vy tie vaše metály nepočítate, ani neviete, koľko ich máte…“
Fakty z Čáslavskej života a športovej kariéry
- Narodila sa 3. mája 1942 v Prahe, zomrela 30. augusta 2016 v Prahe
- Slávna gymnastka štartovala na troch OH, získala dovedna jedenásť medailí, sedem zlatých a štyri strieborné
- Na OH 1968 v Mexiku vybojovala štyri zlaté – vo viacboji, v preskoku, na bradlách a v prostných
- Na OH 1964 v Tokiu získala tri zlaté – vo viacboji, na kladine, v prostných
- Na OH 1960 v Ríme bola členkou strieborného družstva
- Na MS a ME získala dovedna 20 medailí – 14 zlatých, 4 strieborné, 2 bronzové
- Stala sa najlepšou športovkyňou sveta roku 1968
- V ankete o najpopulárnejšiu ženu sveta v roku 1968 skončila druhá za Jacqueline Kennedyovou
- Štyri razy sa stala najlepšou športovkyňou roka v Československu
- Bola členkou Medzinárodného olympijského výboru (1995 – 2001), šéfkou Československého a neskôr Českého olympijského výboru (1990 – 1996)
- Po roku 1989 pracovala vyše dva roky ako poradkyňa prezidenta Václava Havla
- V roku 1993 tragicky zahynul jej exmanžel, bývalý atlét Josef Odložil. Stalo sa to po hádke a údere ich syna Martina a nešťastnom páde