Farkas: Víťazná jazda do Ria ma bolela dva dni

13.07.2016 10:00
vincent farkač, kanoistika, dukla
23-ročný rýchlostný kanoista Vincent Farkas. Autor:

O olympiáde sníval od malička, ale že sa zúčastní na Hrách v Riu de Janeiro, to mu ani len na um nezišlo. Zhoda priaznivých i nečakaných okolností sa však postarala o to, že Vincent Farkas sa o necelý mesiac predstaví pod piatimi kruhmi.

„Ešte som to vnútorne úplne nespracoval, ale postupne mi dochádza, čo som dosiahol. Mám obrovskú radosť, že môžem reprezentovať našu krajinu na olympijských hrách. Po prvý raz som olympiádu sledoval v roku 2004 a keď som videl tých borcov v kanojkách, hneď som si zaumienil, že by som sa tam raz chcel predstaviť aj ja. Že by to mohlo vyjsť už teraz, sa javilo úplne nereálne,“ tvrdí 23-ročný rýchlostný kanoista.

Tri vrcholy sú priveľa

Jeho o päť rokov starší reprezentačný kolega Martin Rusnák nevybojoval v disciplíne C1 na 1000 m miestenku do Ria na vlaňajších MS v Miláne a ušla mu aj na májovej európskej kvalifikácii v Duisburgu. Slovensko ju nakoniec získalo na poslednú chvíľu vďaka tomu, že Moldavsko svoju nevyužilo. V následnom piatkovom internom súboji zvíťazil Farkas.

„Účasť na olympiáde bola pre mňa vždy motivácia. Nikdy som nerozmýšľal nad tým, či som na kilometri slovenská dvojka alebo trojka. Stále som mladý, zbieram skúsenosti a makám na sebe. Veril som, že sa mi to raz vráti a zároveň si uvedomoval, že ešte musím dozrieť. Často to nie je len o sile, ale najmä o hlave. Maťa som prvý raz zdolal až tento rok na druhom kvalifikáči. Vďaka tomu som mohol štartovať na seniorských ME v Moskve,“ približuje rodák zo Šamorína.

Pred piatkovými pretekmi sa spoľahol najmä na svoj silný finiš. „Moja túžba uspieť bola obrovská. Zvolil som správnu taktiku a vyšlo to. Bol to veľmi ťažký súboj. Tá jazda ma bolela dva dni. V cieli so mnou lomcovali emócie,“ dodáva s úsmevom.

V závere aktuálneho týždňa ho čakajú ME do 23 rokov v Plovdive. Pôvodne mal štartovať aj na MS tej istej vekovej kategórie koncom júla v Minsku. „Zvládnuť tri vrcholy za mesiac by bolo dosť náročné, fyzicky aj psychicky. S trénermi to zvážime po návrate z Plovdivu,“ vysvetľuje.

V kajaku sa vykúpal, zvolil kanoe

S kanoistikou začal v jedenástich, no na rozdiel od Gábora Jakubíka a Tibora Linku, ktorí sú tiež zo Šamorína, sa orientoval od začiatku na kanoe.

„V kajaku som sa už po päťdesiatich metroch vykúpal. Rázne som zahlásil, že v ňom nikdy viac v živote nechcem sedieť. Na druhý deň som si kľakol do kanojky, v nej mi to šlo oveľa lepšie. Aj keď som bol menší, u babky vo Vojke nad Dunajom som jazdil na mŕtvom ramene na člne a páčil sa mi ten pohyb, keď ťaháte len na jednu stranu,“ priblíži Farkas svoje začiatky.

V roku 2012 sa presunul do Trenčína. Najprv v pozícii Duklou podporovaného zmluvného športovca a od 1. januára 2014 už ako profesionálny športovec. „Poradil mi to Paľo Blaho. Vravel, že ak chcem robiť kanoistiku profesionálne, moja jediná šanca je v Dukle. Po príchode som mal menšiu jazykovú bariéru. No už je to v poriadku,“ smeje sa a doplní: „Teraz mám opačný problém, že občas ťažko hľadám správne maďarské slová, keď sa doma v Šamoríne rozprávam s rodinou či kamarátmi.“

Jeho veľkým fanúšikom je 12-ročný brat Márk, ktorý začal s kanoistikou pred rokom. „Z mojej účasti v Riu má veľkú radosť. Ja som zas hrdý, že sa vydal na rovnakú cestu ako ja. Kanoistika ho baví a zatiaľ mu to aj celkom ide,“ tvrdí. Okrem singla by si rád vyskúšal aj C2, do posádky však potrebuje praváka, pričom všetci elitní slovenskí kanoisti sú ľaváci. „Síce píšem pravou rukou, ale pádlujem ľavou. V mladších kategóriách sú aj nejakí praváci, tak dúfam, že pri kanoistike vydržia a potom si to s niekým spoločne vyskúšame,“ dodáva.

23-ročný rýchlostný kanoista Vincent Farkas.
23-ročný rýchlostný kanoista Vincent Farkas. Autor: Anton Julény

Ťažké obdobie ho zocelilo

Teraz zažíva talentovaný kanoista najšťastnejšie obdobie stále ešte len začínajúcej kariéry. Pred troma-štyrmi rokmi mu však bolo chvíľami zaťažko. Dokonca sa so svojím milovaným športom načas rozlúčil.

„Nerozprávam o tom období rád. Zažil som dva ťažké roky. Po prechode z juniorskej kategórie som sa nevedel dostatočne presadiť a s kanoistikou som na pol roka skončil. Našiel som si zamestnanie, ale pri vode som ostal. Neustále ma to ťahalo späť. Kanoistiku milujem. No každý potrebuje aj nejaký príjem, aby sa uživil. V lodenici som sa spoznal s chalanom, ktorý mi dal prácu vo svojej súkromnej bezpečnostnej firme. Výhoda bola, že som popri tom mohol aj raz či dvakrát denne trénovať,“ spomína.

Vo februári 2013 si povedal, že sa musí vrátiť späť. Trénoval najmä sám a postupne sa dostal do solídnej formy. „Vybojoval som si nomináciu na ME do 23 rokov v Poznani. Síce som sa nedostal do finále, ale ešte viac ma to nakoplo. V januári som v Dukle podpísal zmluvu a na ďalších ME do 23 rokov som už skončil vo finále siedmy. Keď som sa kanoistike nemohol venovať naplno, uvedomil som si, ako veľmi mi chýbala a čo všetko mi šport dáva. Chcel som najmä sebe dokázať, že na to mám,“ tvrdí.

Vyplatilo sa. Prvou odmenou bola účasť na júnových ME v Moskve. Pri svojom prvom štarte na vrcholnom seniorskom podujatí obsadil v semifinále štvrtú priečku, čo ho vynieslo na neoficiálne desiate miesto. Čerešničkou na torte je možnosť štartovať pod piatimi kruhmi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Kanoistika #Rio 2016 #Vincent Farkas
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku