Hámorovi sa vlani prvý raz po piatich rokoch stalo, že nevystúpil na nijakú osemtisícovku. Pokusu o výstup na Manaslu sa musel vzdať. Teraz sa chystá, ako vravia horolezci, zvesiť z hory batoh.
„Minulý rok to nevyšlo, takže teraz som nemal nijaký problém s vymýšľaním, kam sa vybrať. Voľba padla jednoznačne na Manaslu, teraz ešte doťahujem nejaké veci s Nepálcami a ak všetko dobre dopadne, v prvej polovici marca odlietam,“ potvrdil 51-ročný horolezec, ktorý stál na vrchole osemtisícovky už trinásťkrát, Annapurnu zdolal dva razy.
Vlani si pri nešťastnom páde na chrbát zlomil dve rebrá a helikoptéra ho spod hory prepravila do nemocnice v Káthmandu. „Nebolo to až také dramatické. Zranenie bolo bolestivé, ale keď sa rebrá dobre zrastú, držia lepšie ako predtým. Po dvoch mesiacoch som už mohol opäť trénovať. Prípravu som mal úplne štandardnú, cítim sa dobre a verím, že aj kopce mi budú priaznivo naklonené.“
Aj keby nezažil nepríjemný pád, na Manaslu by nevystúpil. Práve túto oblasť zasiahlo v apríli 2015 ničivé zemetrasenie, jeho epicentrum bolo práve neďaleko Manaslu. Krajinu opustil deň pred ním. Môže minuloročné nešťastie ovplyvniť aj novú sezónu?
„Myslím si, že začínajúcu sezónu príliš nezasiahne,“ domnieva sa. „Horolezecké výpravy sú plánované ako vždy. A čo sa týka turistov, niektorých to odradí, budú sa báť, ale iná časť príde, aj preto, že bude ešte pomáhať. Život tam už beží normálne, hoci materiálne škody boli veľké. Následky zemetrasenia stále cítiť, stopy po ňom zostali, ale domáci sa dali rýchlo dokopy, aj vďaka tomu, že im pomáhal celý svet a v dolinách to, našťastie, nedopadlo až tak zle, ako mohlo.“
Hámor nemá obavy, že sa tragédia zopakuje. „Čo sa má stať, tak sa stane. Ak by som sa bál, tak sedím doma. Napokon aj v Tatrách bola a je zlá sezóna s viacerými nešťastiami, aj s tragickým koncom. Človek musí byť pripravený na náročné podmienky v horách, hoci kopce prinášajú aj svoje vlastné objektívne nebezpečenstvo, ktoré neviete vopred predvídať. Nie všetkému sa dá predísť.“ Popradčan po minuloročnom rýchlom odchode z Himalájí nechal pod horou celý svoj horolezecký výstroj. Mal obavy, či sa k nej ešte niekedy dostane.
„Našťastie, zdá sa, že podstatná časť z neho je v Káthmandu. Pomohli mi domáci parťáci, s ktorými roky spolupracujem, väčšinu z mojich vecí zachránili. Aj v minulosti som si brával domov len niektoré najnevyhnutnejšie veci, potrebný materiál som mal spoľahlivo uložený v meste, aby som pri presunoch neťahal veľkú batožinu. Teraz tam však zostalo všetko, doma som si musel doplniť výstroj aspoň na zimu do Tatier. Na mieste zistím, čo mi chýba, ale teraz to už nie je problém, všetko sa dá kúpiť v Káthmandu, sú tam aj značkové, kvalitné predajne.“
Foto: Archív Petra Hámora
Najbližší program bude tradičný, odskúšaný viacerými rokmi. Najprv ho čaká aklimatizácia, potom sa pokúsi na prelome apríla – mája o výstup na svoju trinástu osemtisícovku, pokiaľ mu to okolnosti a počasie dovolia. „V rámci aklimatizácie mám v pláne výstup na Solo Khumbu prípadne na Island Peak či Kala Patthar, vo výške päť-šesťtisíc metrov by som rád strávil čo najviac času.“
Jeho tradičným parťákom bude Horia Colibasanu. Minimálne v čase aklimatizačného programu. Či sa však rumunský horolezec vyberie aj na Manaslu, je ešte otvorené. „Problém je v tom, že on už na Manaslu vystúpil a jeho manažérka i sponzori ho nahovárajú, aby teraz skúsil Everest,“ vysvetľuje Hámor. „Uvidím, ako sa nakoniec rozhodne, ale ja som pripravený na obe možnosti – na výstup s ním i bez neho.“
Nevidí Popradčan problém v tom, že sa môže ocitnúť pod horou sám? „Nie je to nič dramatické. Výstup na Manaslu som plánoval už dávnejšie, ešte predtým, ako prejavil záujem aj Horia. V rámci našej horolezeckej komunity sa vždy niekto nájde, s kým sa dá dať dokopy a spolupracovať.“ Najmä v úvode výstupu sa bude Hámor pohybovať na tradičnej ceste.
„Úvod bude klasický, od severu sa napojím na normálku, pôjdem cez severné sedlo. Potom sa uvidí, možno skúsim niečo nové, ale do detailov by som ešte teraz nechcel ísť, pretože veľa bude záležať na aktuálnej situácii. Aj vlani som to mal krásne vymyslené a všetko to dopadlo inak,“ uzavrel Peter Hámor.