Už desať rokov pôsobí v najprestížnejších cirkusových spoločnostiach, ktorých majiteľom i umeleckým lídrom je slávny Franco Dragone. „Moja práca mi prináša adrenalín, ktorý potrebujem k životu,“ tvrdí bratislavský rodák, ktorý momentálne pôsobí v čínskom Wu-čchane.
Stále si udržiavate figúru ako v špičkovej forme. Je aj teraz pre vás rovnako dôležitá, ako keď ste boli gymnasta?
Aj v mojej súčasnej práci sa prejavuje každé kilo navyše ako predtým v gymnastike. A ešte odo mňa vyžadujú, aby som čo najlepšie vyzeral, musím mať ideálnu postavu. Telo je naším pracovným nástrojom, a tak sa oň musíme starať, ak chceme pri tomto remesle nejaký čas vydržať. Každý rok máme evaluáciu, na ktorej nás šéfovia hodnotia a podľa toho rozhodujú, či si zaslúžime zvýšenie platu, alebo či nám vôbec predĺžia pracovnú zmluvu o ďalší rok. Postava je jedným z dôležitých kritérií.
Čo všetko sa hodnotí?
Je toho viac. Sledujú, či sa udržiavame v kondícii a ako na sebe pracujeme, či a ako napredujeme v našej profesii, akým dojmom pôsobíme na javisku, ako zvládame stresové situacie, aká je úroveň nášho akrobatického výkonu a mnohokrát ešte dôležitejšieho hereckého prejavu. Musíme byť do určitej miery hercami, čo pri každodennom zaťažení nie je jednoduché. Divák však zaplatí vstupné a očakáva od nás stopercentný výkon. Sme profesionáli.
Čo si najviac ceníte z vašej gymnastickej kariéry, keď sa za ňou obzriete?
V jej závere, na ME 2004 v Slovinsku, som sa prebojoval do finále viacboja, obsadil som napokon 21. miesto, to si cením. Staval som na všestrannosti, ale mojou najsilnejšou disciplínou boli kruhy a preskok. Keby som však dnes začínal, robil by som gymnastiku trochu inak.
Čo by ste zmenili?
Strávil som v telocvični až príliš veľa času, až mi to prerastalo cez hlavu, teraz by som tréningy skrátil a zintenzívnil. Študoval som gymnastiku na FTVŠ, ale poznatky som neaplikoval v praxi. Teraz stretávam bežných ľudí, ktorí chodia cvičiť do posilňovne, chcú so mnou konzultovať postup. Som prekvapený, koľko vedia o tom, ako treba cvičiť, majú množstvo poznatkov o stravovaní a iných potrebných veciach.
Pomohlo vám, že ste sa dvadsať rokov venovali gymnastike?
Najväčšia kapacita v súčasnom cirkusovom umení, Talian Franco Dragone, majiteľ spoločnosti, režisér, tvorca našich programov tvrdí, že dobrých gymnastov si zoženie kdekoľvek na svete, ale potrebuje k tomu aj hercov, to už nie je také jednoduché. Jemu nezáleží natoľko na úrovni akrobacie, ale na prejave. Dôležitá je takisto improvizácia. To nie sú jednotlivé čísla ako v klasickom cirkuse, ale príbeh, divadlo.
Foto: ARCHÍV JÁNA PETROVIČA
Ako sa špičkový gymnasta dostane do cirkusovej brandže?
Ako dieťa som chodil do cirkusu a vždy som obdivoval najmä trapézu, prelety artistov, ktorí sa vo vzduchu zachytávajú rukami. Otec ma podpichoval, či niečo také zvládnem aj ja. Neskôr som zisťoval, že mnohí špičkoví gymnasti odrazu zmizli zo scény a keď som sa pýtal, čo robia, odpoveď bola neraz rovnaká – odišli do Cirque du Soleil. Aj ja som začal uvažovať o tom, čo budem robiť po kariére. Do úvahy pripadalo trénerstvo, ktoré som vyštudoval, ale telo ma ešte poslúchalo a mal som aj motiváciu učiť sa nové veci.
Uchádzali ste sa o prácu v cirkuse?
Nie úplne. Vyhliadli si ma na MS 2003 skauti zo slávneho Cirque du Soleil, ktorý je známy aj u nás ako Slnečný cirkus. Kontaktovali môjho trénera Martina Zvala, potom aj mňa. Pozvali ma na päťmesačnú prípravu do Montrealu, tam záujemcov rozdeľujú, vyberajú ich do jednotlivých šou. Mne to na prvý pokus nevyšlo. Povedali mi, že sa ozvú, trvalo to tri roky, kým som sa vrátil a dostal úlohu.
Stačilo vám to, čo ste sa naučili v gymnastike?
Gymnastická minulosť je výhodou, ale nestačí. Veľa som z nej využil, ale musel som sa učiť aj nové veci. Najmä spočiatku to bolo náročné. V gymnastike som bol zvyknutý počúvať trénera, on mi vždy nalinkoval, čo budem robiť a ako. Odcvičil som zostavu a bolo to vybavené. V cirkusovom vystúpení sú situácie, keď sa rozhodujete, čo ďalej. Nácvik je tvorivý proces. Príprava na samotné vystúpenie býva náročná na čas, v slávnom programe Saltimbanco, v ktorom som účinkoval, mi len mejkap zaberal viac ako hodinu. O ten sa stará každý sám, nemáme maskérov. V súčasnej šou Hanshow je líčenie menej náročné.
Prečo ste skončili v Slnečnom cirkuse a presunuli ste sa do čínskeho Wu-čchanu?
Medzitým som ešte strávil štyri roky v Macau. Dostal som ponuku od Franca Dragoneho. Predtým sme často kočovali, menili miesta aj každý týždeň. V Číne pôsobím v stálej scéne, som na jednom mieste už viac ako rok. Hanshow mala premiéru vlani v decembri. Je to predstavenie, v ktorom účinkuje 90 ľudí a jeho autorom je Franco Dragone. Bol jedným z tých, ktorí zakladali a rozbiehali aj Slnečný cirkus, je podpísaný pod jeho najkrajšími a najúspešnejšími vystúpeniami. Neskôr sa osamostatnil. Svoje programy má teraz aj v Las Vegas, Macau i inde vo svete. Aktuálne dáva dokopy veľkú šou v Moskve.
V koľkej šou už účinkujete?
Toto je tretia. Do prvej si ma vybrali ako artistu, v druhej som už pôsobil aj ako tréner, na súčasnej Hanshow som sa podieľal ako člen tvorivého tímu, ako akrobatický tréner. Na každom takom programe úzko spolupracuje veľký tím špecialistov – na osvetlenie, projekciu, muziku, zvuk, vodné efekty, choreografiu, rôzne akrobatické discipliny a podobne.
Vaším parádnym číslom je skok z kopule arény do bazéna na dne. Z akej výšky?
Z 26 metrov, letím dolu hlavou, urobím obraty a dopadám nohami do vody. Priestor na chybu nemám. Dôležitá je absolútna presnosť. Keď človek nevletí do vody pod presným uhlom, hrozí riziko zranenia. Je to veľký náraz.
Mávate pritom strach?
Strach je podmienka. Hovorí sa, že ak človek nemá pred týmto skokom strach, radšej by ho nemal absolvovať. Bolo by to priveľké riziko. Pre mňa je to adrenalín. Potrebujem ho k životu. Aj keď zisťujem, že čím som starší, tým som opatrnejší. Keď sa pred skokom pozriem dolu, hovorím si, preboha, čo tu vlastne robím?!
Už ste si povedali: dnes neskočím! Stalo sa to?
Áno, keď sa človek na to necíti, lepšie je skok vynechať, aj šéfovia to tolerujú. Pri skoku nie som nijakým spôsobom istený, keď sa odrazím z dosky, je to už len na vlastnú zodpovednosť.
Koľko takýchto skokov máte za sebou?
Nemám to spočítané, veľké množstvo, určite stovky. Ale to nie je jediné číslo, ktoré mám v tejto šou. Mojou špecialitou je ruská hojdačka (Russian swing), to sú skoky do vody z dosky, ktorá sa točí. Tam ide o každý detail, rozhodujú uhly, dráhy, musím vedieť, v ktorom okamihu z dosky vyskočiť, aby to bolo efektné i bezpečné. Je to celá veda. Taký cvik treba dokonale naštudovať a potom absolútne presne zvládnuť. Rozoberám videozáznamy z pohľadu biomechaniky, čo som sa naučil ešte v čase štúdia na FTVŠ. Svoje poznatky potom posúvam aj kolegom a zverencom. Tento cvik som využíval už v mojej predchádzajúcej šou The House of Dance Water.
Je to unikátny skok, ktorý zvládate len vy?
Zvládne ho zopár ľudí na svete. Každý to robiť nemôže. Často ani špičkový gymnasta. Jednoducho sa nedokáže stotožniť s touto technikou a vtedy je lepšie venovať sa niečomu inému. V budúcnosti sa zameriam viac na trénerskú prácu. Denne mávame aj dve vystúpenia, predtým bývajú tréningy. Musíme mať aj priestor na regeneráciu, aby sme záťaž zvládli, ale večer sa cítim veľmi vyčerpaný a ráno dolámaný. Už teraz pôsobím aj ako tréner a v tréningoch musím veľa hovoriť, najmä po anglicky. Keďže máme veľa účinkujúcich z Číny, všetko sa prekladá, čo je dosť komplikované.
Vy sa dohovoríte už aj po čínsky?
Dohovorím sa, ale nemôžem povedať, že tento jazyk ovládam. Okrem angličtiny však solídne hovorím po španielsky, portugalsky, nemecky, rusky, učím sa po francúzsky. A niečo viem aj z japončiny. V Japonsku som pôsobil necelé dva roky.
Vo Wu-čchan máte stálu scénu. Je o vystúpenia stále záujem?
Mesto má jedenásť miliónov obyvateľov, takže potenciál je veľký. Väčšina vystúpení však nie je vypredaná, vstupenky sú pomerne drahé, jedna stojí priemerne viac ako sto dolárov, sú aj lacnejšie, ale aj drahšie. Horšie je, že kvalita života tu nie je najlepšia. Je to len mesto, kde mám prácu.
Foto: ARCHÍV JÁNA PETROVIČA
V čom pociťujete najväčší problém?
Čína sa dynamicky vyvíja, Wu-čchan, ktorý leží na Žltej rieke, je dobrým dôkazom. Čína je pre mňa ako iná planéta. Všade sa niečo buduje, kam sa pozriete, vidíte žeriavy a opäť žeriavy. Mám pocit, že Číňania by tu všetko staršie najradšej zbúrali a postavili len mrakodrapy. Aj v starom meste. Všade v okolí vidím množstvo zrúcanín. A veľa extrémov. Chatrče stoja hneď vedľa mrakodrapov. To isté platí o živote ľudí. Stretávame veľa chudobných, ale aj množstvo boháčov, ktorí vlastnia najdrahšie autá, skupujú byty v nových budovách. Prekáža mi strava, všetko je vyprážané a veľmi štiplavé. Pokiaľ nejdete do prvotriednej reštaurácie, aj hygiena je na nízkej úrovni.
Ponúka mesto možnosti na zábavu?
Domáci ho nazývajú univerzitné, lebo je tam viacero vysokých škôl, ale nie je tam veľmi kam ísť vo voľnom čase. V Číne je množstvo zaujímavých, atraktívnych miest, veľa historických, kultúrnych pamiatok i krásna príroda, ale o Wu-čchane to neplatí, leží ďaleko od všetkého. Pre cudzinca je tam život náročný. Macau, kde som bol predtým, je neporovnateľne interesantnejší. Nachádza sa tam množstvo kasín, hotelov, parkov. Leží pri mori a je skvelé, že do Hongkongu sa človek dostane za hodinu loďou. Človek sa tam necíti taký odlúčený od ostatného sveta. Aj v Macau je Dragoneho cirkus, rád by som sa tam ešte niekedy vrátil.
Vaša priateľka je Číňanka?
Carini je Brazílčanka, pôsobí ako artistka. Nebola predtým gymnastkou, vyrástla v cirkusovej rodine. Ocitneme sa na scéne aj v spoločnom vystúpení. Bývame len na ubytovni, chýba nám väčšie súkromie. Mohli sme si síce prenajať aj byt, ale ak je kvalitný, ceny sú vysoké. A nikdy sme neplánovali, že sa tu usadíme na dlhší čas.
Ako často sa dostanete na Slovensko?
Zriedka. Mávame síce raz za tri-štyri mesiace týždenne voľno, ale musím si dobre spočítať, ako ho využijem, či má zmysel letieť na Slovensko. Využívame ho na objavovanie krás Číny, alebo sa vyberieme na Filipíny alebo do Thajska, kam máme na skok. A zavše sa stane, že idem s Carini do Sao Paula, kde má rodinu, hoci je to z Ázie na opačnej strane planéty.
Neuvažovali ste, že sa niekedy vrátite na Slovensko?
Na túto otázku nepoznám odpoveď, neriešim ju. Na Slovensku som stále doma, ale žijem tam, kde mám dobré pracovné ponuky. Vybudoval som si už solídne postavenie, zarobím viac, ako by som dostal doma. Mám zaujímavé ponuky z viacerých krajín, aj z Brazílie, tiež na trénerskú gymnastickú prácu. Uvidím, kam ma osud zaveje.
Ako prežijete Silvestra?
Máme vystúpenie, nie ako tradične o ôsmej, ale až o desiatej večer. Skončíme teda pred polnocou, musíme sa odmaľovať, prezliecť, takže zo starého roka nám už veľa času neostane. Skočíme s priateľkou a pár kamarátmi do taxíka a vyberieme sa na chvíľu do našej obľúbenej talianskej reštaurácie. Príchod nového roku oslávime len decentne, pretože 1. januára máme zasa vystúpenie.