„Podmienky v Riu sú špecifické. Čo sa týka dopravy i atmosféry, je to veľká divočina. Prvé dva dni sme chodili ako bludní Holanďania. Postupne sme sa zorientovali a o rok budeme pripravení oveľa lepšie. Mesto má svoju energiu, urobili sme si zopár výletov, pri ktorých sme neobišli sochu Krista Spasiteľa,“ tvrdí 32-ročný atlét.
Aklimatizačné sústredenie pred olympiádou si slovenskí chodci naplánovali v stredisku Juiz de Fora, leží zhruba 180 km od Ria de Janeiro. Na volejbalovom zápase miestneho klubu s tímom Sada Cruzeiro, ktorý je víťazom klubových MS 2013, bol Tóth hlavnou hviezdou. Pre televízie i médiá poskytol viaceré rozhovory.
„Vedenie športovej fakulty nás pozvalo na volejbal, pričom informovali aj novinárov. Ľudia sa pri mne zastavovali, fotili sa a pýtali podpisy. Napriek tomu sa nepovažujem za žiadnu celebritu,“ dodal s úsmevom.
Menej dôvodov na dobrú náladu mal pri návšteve Ria. Do mesta karnevalov a samby prišla slovenská minivýprava v nedeľu, ktorá je podľa miestnych vždy riziková, keďže sú tam nielen turisti, ale aj domáci. Príjemná atmosféra teplého dňa na Copacabne sa zrazu zmenila na bojové pole.
„Sedeli sme na káve a z bočnej uličky sa zrazu vynorila partia dvadsiatich tínedžerov. U nás by som si myslel, že idú hrať futbal. Keďže tých skupín bolo viacero, radšej sme sa urýchlene vybrali do hotela. Bola to plánovaná akcia. Z okna sme už len sledovali, ako proti nim zasahuje polícia. Našťastie sme sa tomu vyhli. Na druhý deň sa o tom písalo aj v novinách,“ uviedol nitriansky rodák.
Druhú scénu akoby z akčného filmu zažila slovenská ekipa cestou na medzinárodné letisko Galeao, odkiaľ sa vracali z predolympijského pobytu. „Hlavnú cestu na letisko zablokovali banditi, ktorí prepadávali autá a hádzali do nich kamene. Taxikár nám z udalosti, ktorá sa odohrala desať minút predtým, ukázal video. Práve preto sa rozhodol ísť cez favelu. Odhodlal sa na extrémnu jazdu. Pôvodne polhodinová cesta sa nám natiahla na dve hodiny. Bezpečnosť bude o rok najväčšia výzva pre usporiadateľov,“ doplnil.
V Brazílii si popri nabitom programe našiel priestor aj na tréningy. „Bývali sme priamo na Copacabane. Ráno sme chodili o siedmej na tréning. Už vtedy bola známa pláž plná športovcov. Po tréningu som sa osviežil v mori, hoci pri vonkajšej teplote 30 stupňov bolo dosť studené,“ vraví.
Kandidát na olympijskú medailu si v Riu prehliadol aj okruh Estrada do Pontal, na ktorom chodci absolvujú 50-kilometrovú trať. „Je to príjemné a tiché miesto, akoby odrezané od civilizácie. Dokonalý protiklad s Copacabanou. Z olympijskej dediny tam cesta trvá 15 minút. Okruh sa nachádza pri mori, je tam otvorené priestranstvo a hrozí silný vietor. Na trati navyše nebude žiadny tieň.“
Po hektickom období po zisku titulu svetového šampióna stihol aj zrelaxovať. „Mal som chvíľu čas na seba a padlo mi to vhod. Po namáhavých dvoch týždňoch som si urobil krátku psychohygienu. Teraz sa už chcem naplno venovať svojim trom dievčatám,“ uzavrel.