„Všetko som podriadil jedinému cieľu a jedinej disciplíne,“ tvrdí 30-ročný kajakár.
Cítite už, že sa blížia preteky, na ktoré sa chystáte celý rok?
Som pomaly v napätí, ale tlak si nepripúšťam. Už sa do Milána teším. Príprava bola dlhá a veľmi náročná. Neviem sa dočkať, kedy ukončím sezónu. Majstrovstvá sveta sú tento rok extra dôležité, keďže sa bojuje o olympijské miestenky. Pokúsim sa vyjazdiť si miestenku v singli, čo sa na Slovensku dávno nepodarilo a je to veľmi náročné. Aj preto nepociťujem tlak. Som zodpovedný len sám za seba a nič iné nemusím riešiť.
Doľahne na vás tlak tesne pred štartom?
V Miláne sa už možno nejaký tlak prejaví. Najmä vo štvrtok, keď sú na pláne rozjazdy a po nich aj najdôležitejšia jazda – semifinále. Súťažím však už dlho, mám skúsenosti a viem sa s tlakom vyrovnať. Celkom dobre sa zvládam odreagovať a sústreďovať sa len sám na seba a preteky.
Aká bola vaša príprava?
Zaradili sme do nej viac vysokohorskej prípravy než po iné roky. Pred troma týždňami sme sa vrátili z Livigna. Zatiaľ sa to osvedčilo. Dobre sa tam jazdilo. Atmosféru vytvára nádherná voda s krásnou scenériou. Pádlovali sme vo výške dvetisíc metrov nad morom obklopení vysokými horami. Bolo to veľmi príjemné aj na psychiku. Livigno je vyhľadávané stredisko na prípravu vrcholových športovcov. Stretli sme tam českých veslárov a pravidelne tam chodia najmä cyklistickí profesionáli, aj z najlepších tímov Sky či Tinkoff-Saxo. Aj v predošlých sezónach som sa trápil a vyšli mi až majstrovstvá sveta. Dúfam, že tento trend ostane.
Vyhli ste sa v Taliansku nepríjemným horúčavám?
To bola ďalšia výhoda. Namiesto hrozných horúčav, ktoré aj vtedy vládli na Slovensku, sme my trénovali v 20 až 25 stupňoch. Horúco má byť aj v Miláne, preto nám zas dobre padli majstrovstvá Slovenska počas uplynulého víkendu. Osobne viac obľubujem extrémne teplo, ako prílišnú zimu. V nej mi horšie fungujú svaly a viac sa trápim.
Na domácom šampionáte v Piešťanoch ste šli až v šiestich disciplínach. Prečo?
Urobili sme to cielene. S trénerom sme sa dohodli, že to bude posledný veľký zaberák pred svetovým šampionátom. Vždy, keď sa postavím na štart, chcem vyhrať. No bolo to najmä o tom, aby som si čo najviac a zároveň kvalitne zasúťažil. Splnilo to svoj účel. Žiadnu disciplínu som nešiel len tak. Naopak, vo všetkých nadoraz. Odteraz už len ladíme formu na Miláno.
V Miláne idete len olympijský kilometer. Nechceli ste si pridať niektorú z doplnkových disciplín?
Jednoznačne všetko podriaďujem zisku miestenky. Inde by som šiel aj iné disciplíny, ale na MS je to teraz vyslovene o kilometri. Aj päťsto metrovú trať by som zvládol, ide skôr o psychiku. Miestenka je pre mňa natoľko dôležitá, že sa nechcem zameriavať na žiadnu inú trať. Navyše sa hneď po finále – dúfam, že sa doň dostanem – budem ponáhľať za manželkou do Španielska.
Prezradíte dôvod?
V nedeľu 23. augusta máme termín pôrodu. Som zvedavý, či to stihnem. Dúfajme, že sa budem ponáhľať už s miestenkou v kapse. Manželka Janka sa rozhodla rodiť v Španielsku, kde bývajú jej rodičia. V minulosti reprezentovala Španielsko v rýchlostnej kanoistike. Väčšinou sa spolu zdržujeme na Slovensku v Trenčíne. Kým budem jazdiť, ostane to tak. Dcérka Amálka má rok a osem mesiacov a teraz by k nej mal pribudnúť braček. Už budeme ozaj veľká rodina. Veľmi sa teším. Teraz ešte myslím len na MS, ale dojazdom do cieľa pôjde šport úplne bokom.
Tlak si nepripúšťate. Ambície získať miestenku však neskrývate…
Jednoznačne. Ostatné dva roky som sa vždy umiestnil tak, že by som miestenku získal. Takže si verím aj teraz. Zvládnuť to bude náročné, ale chcem byť v sedmičke. Možno bude stačiť aj horšie umiestnenie, ale na to sa spoliehať nechcem. Nekalkulujem, chcem mať hneď po dojazde do cieľa pokoj.
Kanál v Miláne vám vyhovuje?
Prostredie je tam príjemné, ale nerozumiem, ako môžeme jazdiť také dôležité preteky na dráhe, kde nie je rozjazďovací kanál. To je obrovské mínus.