Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
„Už sa teším, že budeme o Rio naozaj bojovať a nielen o ňom hovoriť,“ tvrdí 30-ročná dvojnásobná účastníčka OH Kohlová.
Minulý týždeň ste sa zúčastnili na tlačovej besede v deň, keď do štartu olympiády v Riu ostával presne rok. Ako ste sa cítili, keď všetci hovorili o olympijských hrách, no vás ešte kvalifikácia na ne len čaká?
Bola som z toho trošku v strese (smiech). No na majstrovstvá sveta sa pripravujem celý rok, takže o nich i olympiáde aj celý rok hovoríme. Som presvedčená, že som na šampionát pripravená. Už sa naň teším.
Majstrovstvá sveta sú vždy vrcholom roka. Cítite teraz ich ešte väčšiu dôležitosť?
Veľmi. Rýchlostní kanoisti majú majstrovstvá sveta trikrát za štyri roky a tieto – rok pred olympiádou – sú suverénne najdôležitejšie. Nemáme možnosť – ako mnohí iní športovci – zabezpečiť si olympiádu na dvadsiatich pretekoch. Pre nás je kľúčový len nadchádzajúci svetový šampionát. Preto naň príde každý stopercentne pripravený.
Čo vás uspokojí?
Najzákladnejší cieľ je získať olympijskú miestenku. To je nad všetkým ostatným. V najideálnejšej verzii je skončiť do šiesteho miesta v K2 500 m a dostať sa do finále v K1 200 m, čo bude veľmi ťažké. V neolympijskej disciplíne K2 200 m chceme s Ivanou zabojovať o medaily.
Aké umiestnenie vám zaručí miestenku do Ria v kádvojke?
Je to dosť komplikované. Na majstrovstvách sveta sa rozdelí šesť miest, ale pretekárky môžu ísť aj v iných disciplínach a vtedy sa poradie posúva. Ak si niektoré dievčatá vyjazdia miesto v K4, tak sa potom u nás v K2 nerátajú. Takže by nám na zisk miestenky malo stačiť postúpiť do finále, prípadne možno aj vyhrať B-finále. Ale je to otázne. Ak získame miestenku, automaticky môže jedna z nás štartovať aj v K1.
Finále K4 je až po finále K2. Sťaží vám to postupový kľúč?
Ani nie. Lebo pred naším finále už budeme vedieť, ktoré posádky postúpili do finále v K4. V káštvorke by mali získať istotu do Ria všetky posádky z finále. Tiež je to však podmienené účasťou krajín zo štyroch kontinentov na olympiáde.
Ak by to v Miláne nevyšlo, nádej na Rio definitívne zhasne?
Nie, ešte sa budúci rok uskutoční dodatočná kvalifikácia popri majstrovstvách Európy. Na nej však už budú v hre len dve miestenky. Veľmi si chceme zabezpečiť olympiádu už teraz. Príprava bola veľmi dobrá, cítime sa dobre a sme aj zdravé, takže by to malo vyjsť.
Aké ambície budete mať v Riu, ak to vyjde?
Bola by to už naša tretia olympiáda. Veríme, že nám to tam konečne vyjde. Na predošlých dvoch sme skončili v semifinále, pričom sme mali oveľa vyššie ambície. V Londýne nám chýbalo len 64 tisícin sekundy. Maličký kúsok. Bolo to veľké sklamanie. Obe sme už vyzreté a máme na to, aby sme sa do finále konečne prebojovali. Špecifické na olympiáde je, že vo finále jazdí len osem lodí. Všade inde deväť.
Počas víkendu ste štartovali na majstrovstvách Slovenska. Padla vám táto možnosť vhod či vám narušila prípravu?
Neštartovali sme vo všetkých našich disciplínach, nechceli sme sa príliš vystrieľať pred MS. Ukázali sme sa, dobre zatrénovali a trošku si zasúťažili. Brali sme to len ako prípravu.
Trénujete s Ivanou spoločne?
Doteraz sme sa pripravovali spolu na sústredeniach, ale doma trénuje každá sama, keďže sme z rozdielnych miest. V poslednom období sme boli spolu trikrát na dvojtýždňovom sústredení v Slovinsku. Na jazere Bohinj v Triglavskom národnom parku sme sa pripravovali s tradičnou sparingpartnerkou Špelou Ponomarenkovou Janičovou. Po majstrovstvách Slovenska ostala Ivana ešte štyri dni v Bratislave. Zjazďujeme debla a dolaďujeme formu. Osemnásteho augusta už letíme do Milána.
Aké podmienky máte v Slovinsku?
Vynikajúce. Triglavský národný park je nádherné miesto na tréning, jedno z najkrajších, kde som bola. Aj v Austrálii je krásne – tam sme na pláži, v Slovinsku zase v horách. Obe miesta sú moje srdcovky. Na Bohinj máme k dispozícii trojkilometrovú dráhu. U nás na Slovensku nie je regulárne žiadna. No už sa na tom pracuje, na Zemníku sme už jedny preteky mali a verím, že od budúcej sezóny tam budú všetky.
Kde zvyknete trénovať v Bratislave?
U mňa v lodenici na Zlatých pieskoch. Problémy s plavcami nemám. Ľudia sa zdržujú najmä pri brehu, takže mi veľmi nezavadzajú. Občas len vodné bicykle. No tých mojich dvesto či päťsto metrov, na ktorých trénujem, je prázdnych. Vždy si ich s trénerom pred tréningom vybójkujeme.