„Ministerstvo školstva s pomocou pracovnej skupiny vyhodnocuje pripomienky. Potom prejde návrh poradnými orgánmi vlády a koncom augusta by ho mala prerokovať vláda. Ak ho schváli, návrh pôjde do parlamentu. V ideálnom prípade by mal zákon vstúpiť do platnosti od začiatku budúceho roka, niektoré ustanovenia o niečo neskôr,“ vraví Peter Sepeši, vedúci pracovnej skupiny, ktorá pripravuje návrh zákona.
Keby zákon prešiel v podobe, ako je navrhnutý, čo je jeho najvýznamnejší prvok?
Je ich viac. Z pohľadu príjmov a zdrojov pre šport by bol zrejme najvýznamnejším opatrením návrat ku konceptu spred roku 2005, keď na športové a telovýchovné účely bolo zákonom viazaných 50 percent odvodov od prevádzkovateľov hazardných hier. Ďalší významný prvok by malo byť zavedenie športových poukazov na celoplošnú podporu športovania detí a mládeže. Za veľmi dôležité považujeme aj zavedenie kontroly zdola a väčšiu transparentnosť v riadení zväzov. S tým úzko súvisí aj moderný informačný systém – zabezpečí sledovateľnosť procesov a projektov. Zákon ponúka prehľad o použití prostriedkov aj prostredníctvom tzv. transparentného účtu tak, ako už aj dnes funguje napr. občianske združenie – športový zväz, Slovenský futsal – Bratislava. Zverejňuje všetky svoje zmluvy a faktúry na svojom webovom sídle. Obísť nemožno ani Stály súd pre šport. Za prínosný považujeme aj štvrťpercentný odvod zdravotných poisťovní na mimorozpočtový účet, z ktorého by šli prostriedky na športové poukazy pre deti od päť do pätnásť rokov i na projekty infraštruktúry športu pre všetkých.
Zisťovali ste stanovisko zdravotných poisťovní?
Predpokladáme, že s tým nebudú súhlasiť. Pôjde o politické rozhodnutie - a nielen v tejto súvislosti – či takáto schéma financovania prejde alebo nie. Inšpirovali sme sa príkladmi z Nemecka (Präventionsgesetz) i Česka, kde majú prevenčné fondy na podporu zdraviu prospešných aktivít, ktorých dlhodobým cieľom je zlepšenie zdravia obyvateľstva. Naším zámerom i záujmom je, aby si deti osvojili športové návyky i súťaživosť. Čím skôr, tým lepšie. Ak by koncept financovania cez zdravotné poisťovne nebol prijatý, bude potrebné hľadať iné zdroje. Pre poisťovne, myslím si, nejde až o taký veľký obnos peňazí. Na prevenčné programy majú vyhradený istý balík peňazí. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie zdravý životný štýl výrazne odďaľuje civilizačné choroby.
Desať popredných športových slovenských zväzov vyjadrilo zákonu podporu – za predpokladu, že bude zachovaný návrh navýšenia financií pre šport, teda 50 percent z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier. Viete odhadnúť, koľko by slovenský šport potreboval z verejných zdrojov?
Veľa rokov sa finančné prostriedky pre slovenský šport nenavyšovali. Základným problémom je, že zatiaľ nevieme presne, koľko peňazí doň prúdi z rôznych zdrojov. Návrh zákona je prvým štádiom veľkej reformy, ktorá bude pokračovať. Preto sa chceme dopátrať, od koho a ku komu idú financie, aby sme vedeli, či sa účelne vynakladajú. Toto by sme chceli dosiahnuť tým, že peniaze zo všetkých verejných zdrojov povinne pôjdu evidenčne cez jeden uzol – informačný systém športu. V ňom sa bude dať sledovať aj ich použitie. Z ankety na túto tému vyplynulo, že peňazí je v športe možno aj dosť, ale sa neefektívne používajú. Niečo na tom bude. V Česku ostala väzba na odvody zo stávkovania, situácia je tam lepšia. Vidieť to i na zmodernizovaných športoviskách nielen v najvyšších, ale aj v nižších súťažiach.
Konfederácia športových zväzov vzniesla nedávno tri požiadavky: zo vzorca na výpočet štátnej dotácie pre športové zväzy žiada vypustiť prvok popularita a nahradiť ho počtom krajín, v ktorých je daný šport členom svetovej federácie; žiada zrušiť funkciu kontrolóra s odôvodnením, že športové zväzy majú vlastné kontrolné mechanizmy a spochybňuje aj vznik Stáleho súdu. Považujete ich za opodstatnené?
Čo sa týka vzorca – kopíruje systém zavedený od roku 2011, zatiaľ sme sa nedopracovali k lepšiemu. Téma vzorca i samotný vzorec sa vyvíja, odstraňujú sa jeho nedostatky, ktoré boli zistené za niekoľko rokov jeho používania pri rozdeľovaní dotácií.
Pripomeňme, na čom vzorec stojí.
Princípom je predpoklad, že verejné prostriedky, poskytnuté športovému zväzu, by mali byť priamo úmerné veľkosti spoločenského prospechu konkrétneho športu, ktorý zastrešuje príslušný zväz. Zjednodušene: vychádza sa z výsledkov seniorskej i juniorskej reprezentácie. Pri kolektívnych športoch sa vychádza z umiestnenia v rebríčku daného športu v celosvetovom meradle, v individuálnych z najlepších 20-tich výsledkov za predchádzajúcu sezónu. Zohľadňuje sa i popularita športu a masová základňa do 18 rokov. Čím je Slovensko vyššie vo svetovom rebríčku daného športu, a čím je väčší záujem o tento šport, tým viac bodov získa. Ak by bolo kritérium postavené iba na úspechu, rovnaký nárokovateľný príspevok by dostali za majstrov sveta futbalisti i šípky, čo nepovažujeme za správne. Ak by sme brali do úvahy iba popularitu, futbal s hokejom by dostali 80% všetkých prostriedkov.
Súčasné mechanizmy kontroly nevyhovujú?
Dôležitosť kontroly je štandardná v subjektoch, ktoré vo veľkej miere hospodária s verejnými prostriedkami. Na národné športové zväzy a národné športové organizácie sa nedá pozerať len ako na obyčajné občianske združenia. Ich rozpočty sú významne dotované z verejných prostriedkov, a preto je primerané, aby bolo ich hospodárenie otvorené. Návrh zákona ukladá povinnosť zriadiť funkciu kontrolóra v každej športovej organizácii, ktorej príjem z verejných prostriedkov za dve po sebe idúce účtovné obdobia presiahne výšku 50-tisíc eur.
Nebudú kontrolóri suplovať už existujúce kontrolné orgány?
Áno, máme NKÚ, ministerstvo školstva má tiež kontrolný orgán. No tieto kontrolujú v zásade zúčtovanie dotácií. Nevedia a aj keby vedeli, kapacitne nedokážu posúdiť, či cena prenájmu ľadu, haly, či iného športoviska, cena sústredenia alebo prepravy športovcov je primeraná. To je rozdiel medzi kontrolou všeobecnou a kontrolou so znalosťou daného športového prostredia. Zverejnením infromácií budeme mať tisíce potenciálnych kontrolórov vrátane médií. To je významná kvalitatívna zmena v kontrole športových subjektov. Preto chceme kontrolu posunúť dole na ľudí, ktorí v športe žijú – aby mali verejne prístupné dáta. Netreba zabúdať ani na to, čo sa neraz stávalo a bolo veľmi ťažké zistiť: nejaký subjekt dostane na ten istý projekt dotáciu od štátu i od mesta – a vyúčtuje tú istú faktúru aj mestu, aj štátu. Už to nepôjde, lebo každý účtovný doklad dostane svoje číslo, nemožno ho dvakrát vyúčtovať.
Ako odôvodníte vznik Stáleho súdu pre šport?
Má pomôcť športu i spoločnosti. Sudcovia, ktorí sa na civilných súdoch zaoberajú športovými vecami, a nemajú blízko k športu, sa v nich orientujú zložitejšie, pretože je potrebné aplikovať súbor predpisov športových zväzov, často aj medzinárodných, nehovoriac o tom, že pri sporoch súvisiacich s prebiehajúcimi súťažami je rýchlosť konania nevyhnutná. Osobitnú povahu športu, ktorá odôvodňuje aj osobitný prístup k riešeniu športových sporov, vyjadruje aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie v jej článku 165.
Je športových káuz veľa?
Je ťažké ich spočítať, sú stratené medzi ostatnými, presnú štatistiku nemáme. Vieme, že približne do sto káuz ročne je na Slovenskom futbalovom zväze. Vieme aj to, že veľa športovcov a klubov pri predstave, že by sa mali obrátiť na civilný súd, platiť poplatky a dlho čakať na rozsudok, radšej cúvnu. Predpisy niektorých športových zväzov zakazujú obracať sa na civilné súdy, spory majú riešiť zväzové orgány.
To nestačí?
Z nášho pohľadu nie. Na to, aby sa nejaký nárok stal exekučným titulom, potrebujeme mať rozhodnutie civilného alebo rozhodcovského súdu, nestačí rozhodnutie zväzového orgánu. Civilné súdnictvo sa nie vždy vie orientovať vo vzájomnom vzťahu zákona a športových predpisov, medzinárodné nevynímajúc. Dovolím si tvrdiť, že športový súd by spory riešil podstatne rýchlejšie než civilný súd. Veľkým prínosom by bolo zjednotenie rozhodovacej činnosti v športových veciach, podávanie výkladov predpisov zväzov, posudzovanie ich súladu s právnym poriadkom.
Viete zo športovej praxe uviesť prípad, ktorý by riešil športový súd?
Napríklad nedávna situácia okolo zjazdára Adama Žampu a jeho konflikt s vedením Slovenskej lyžiarskej asociácie, čo súviselo aj s dvojvládím na úseku alpských disciplín. Športový súd by jasne a najmä rýchlo určil, kto je v práve. Takto bola vec na civilnom súde a ministerstvo školstva a ďalšie inštitúcie dostávali v tejto veci listy a žiadosti o nápravu, na ktoré nevedeli efektívne reagovať, a tak sme v médiách niekoľko mesiacov sledovali príbeh bezmocnosti systému vecne zanalyzovať a vyriešiť tento spor.
Ako zužitkujete pripomienky? Koľko ich bolo a na čo najčastejšie reagovali?
Sumarizujeme ich, mnohé sú vecne prínosné. Pripomínam, ide o veľmi široký záber, zákon o športe predpokladá novelizáciu 23 ďalších zákonov. Na rozsah zákona, ktorý je zákonom kódexového typu, má 133 paragrafov a nahrádza 6 doterajších predpisov, je počet pripomienok primeraný: 343 obyčajných a 251 zásadných. Mnohé z pripomienok pomôžu vecne aj legislatívno technicky zlepšiť návrh zákona, budeme ich zrejme akceptovať. O ostatných bude prebiehať tzv. rozporové konanie, ktorého cieľom je vysvetliť si stanoviská, uviesť vecné argumenty a pokúsiť sa rozpor odstrániť. Každý rezort pozná detaily v oblasti, ktorú zastrešuje a svojou znalosťou prispieva k zlepšeniu konečného produktu – návrhu zákona o športe, ktorý má začať dlhodobý reformný proces slovenského športu. Veríme, že sa začne.