„Štartoval som na olympijských hrách 1952 aj 1956 a tuším dvadsaťkrát som sa stal majstrom Talianska. Bolo to neuveriteľné, ale vyhrával som. Viackrát mi k úspechom gratuloval aj môj priateľ Tarzan,“ vyjadril sa už 85-ročný Neapolčan Spencer.
Spomenutým Tarzanom nebol nik iný než americký herec Johnny Weissmuller, takisto bývalý špičkový plavec a päťnásobný zlatý olympijský medailista, ktorý odišiel na večnosť v januári 1984.
Bud Spencer tak ako Weissmuller bol aj vodným pólistom, v tomto športe však nedosiahol také významné úspechy ako v plávaní, hoci s rímskym Laziom sa v roku 1954 stal národným majstrom. Jeho kariéru neskôr ukončili zdravotné problémy. Po mnohých pokusoch presadiť sa v rôznych oblastiach civilného života naplno zažiaril až na striebornom plátne.
Osudové bolo jeho stretnutie s režisérom Giuseppem Colizzim, ktorý ho dal dohromady s Mariom Girottim alias Terenceom Hillom. Zladená dvojica kumpánov, ktorá v boji za spravodlivosť nikdy nešetrila štipľavými fackami, účinkovala v druhej polovici dvadsiateho storočia v mnohých komédiách, predovšetkým spaghetti-westernoch.
Medzi komerčne najúspešnejšie snímky patria Boh odpúšťa… ja nie!, Pravá a ľavá ruka diabla, Kto nájde priateľa, nájde poklad, Malý unavený Joe, Párna a nepárna či Ak sa nahneváme, budeme zlí. Spencer sa sólovo preslávil aj ako neapolský policajný komisár Rizzo prezývaný Veľká noha. V roku 1960 sa oženil s Mariou Amatovou, s ktorou splodil tri deti.