Svitko do nich vyrazil z ôsmej a Jakeš z dvanástej priečky celkového poradia. „Zatiaľ sa cítim v pohode. Len ma trošku bolí koleno. Potešilo ma, že som sa v piatok po prvý raz umiestnil v desiatke a celkovo sa posunul trošku vyššie,“ vravel štyridsaťjedenročný Jakeš pred štartom siedmej etapy.
Zlepšil sa už váš zdravotný stav po nepríjemnom páde v druhej etape?
Ani nie. Mám natrhnutý stehenný sval, takže lepšie to do konca Dakaru nebude. Našťastie sa to zatiaľ aspoň nezhoršuje. Je to veľmi náročné, ale jazdiť sa s tým dá.
Po šiestich etapách vám patrila dvanásta pozícia. Spokojný?
Zatiaľ je to dobré. Hodnotil by som to teda za tri. Mohol som byť na tom lepšie, ale aj horšie. Ešte je predo mnou sedem ťažkých dní vrátane maratónskych etáp.
S čím budete spokojný v cieli?
Ako som vravel už pred štartom, chcem skončiť čo najlepšie. Posunúť sa výrazne vpred. Jazdím tak, aby som napredoval. Nebláznim sa. Dôležité je, aby vydržala motorka, nech sa dostanem do cieľa. Veľmi ma potešilo, že som si v piatok polepšil. Šiel som čisto, a hoci posledných šesťdesiat kilometrov som si musel s rozbitou zadnou nádržou dávať väčší pozor, aj tak to vyšlo na desiate miesto. S tým som bol veľmi spokojný.
Kedy ste prežívali doposiaľ najťažší moment na trati?
Druhý deň, keď som spadol. Vtedy to bolo zlé. Nevedel som, či budem môcť pokračovať. Po páde som bol asi sto kilometrov úplne mimo. Vôbec si nepamätám, ako som jazdil. Nebol to práve príjemný zážitok.
Po siedmej etape nemôžete v bivaku využiť služby svojho tímu. Máte pred maratónskou etapou väčší rešpekt?
Nemám žiaden prehnaný rešpekt. Kľúčové je ísť tak, aby motorka vydržala dva dni bez väčších opráv a údržby. Verím, že nebudem mať žiaden zásadný problém.