Pýtali ste si rady od kamarátov, ktorí už Dakar v úlohe mechanika absolvovali?
So Števom sme sa dohodli dosť na poslednú chvíľu, takže ani nebolo veľmi kedy. Nikto z chalanov nebýva blízko pri mne a telefonicky som ich nekontaktoval. Števo mi však porozprával, čo ma približne čaká. Strach rozhodne nemám. Roboty okolo motorky či stavania stanov sa nebojím, skôr mám obavy z toľkého vozenia sa v aute. Prejsť denne päťsto až sedemsto kilometrov je iste veľmi ubíjajúce.
Na koho alebo čo sa tešíte najviac?
Budú tam Česi, s ktorými sa poznám. Ivana Jakeša tiež nestretávam veľmi často. Rád ich uvidím, prehodím pár slov. Až počas pretekov zistím, koho ďalšieho ešte poznám. Málokto sa dostane na Dakar. Preto to vnímam ako veľkú vec.
Snívali ste niekedy o účasti na Dakare?
Myslím si, že každý motorkár by si to rád vyskúšal. Nie je to však také jednoduché a najmä je to otázka financií. Rád sa tam idem pozrieť aj takto – ako mechanik.
Viete si predstaviť, že sa o rok či dva vrátite už naostro – medzi súťažiacimi?
Môže sa to stať. Uvidíme, ako dopadne tento prvý krok.
Kde budete počas Dakaru spávať?
Števo má posteľ v aute, kde má aj klímu. Ja nemám problém vyspať sa v stane. Počas enduráckych súťaží som na takýto spánok zvyknutý. Pripravené mám aj štuple do uší. Som zvedavý, či ich budem potrebovať, aj keď budem poriadne unavený.