"Neuveriteľne ich obdivujem,“ vyjadril sa na adresu žien bojujúcich v týchto pretekoch český motocyklista Jan Veselý. "Keď ich stretnem na trati, snažím sa im pomáhať, pretože ak vám spadne natankovaný motocykel v piesočných dunách, zdvihnúť ho je aj pre dobre trénovaného chlapa takmer nadľudský výkon. Nechápem, ako sa s tým dokážu popasovať ženy samotné.“
Nehoda na pláži pri Ružovom jazere
Jeho slová potvrdzuje Portugalčanka Elisabete Jacintová, dnes najznámejšia dakarská truckerka, ktorá po úspechoch na motocykli (v rokoch 2000 a 2001 vyhrala dámsku cenu) sa podujala v roku 2003 riadiť na rely kamión.
"Prvý Dakar som išla v roku 1998 so Suzuki DR 650,“ spomína sympatická hnedovláska. "Nevedela som nič o príprave, ani som správne nevedela ovládať stroj. Ten bol navyše taký ťažký, že som ho len sotva zdvihla zo zeme.“
Jednou z najžiarivejších hviezd ženského motošportu je v súčasnosti Španielka Eulalia Sanz Pla-Gilibertová, mnohonásobná majsterka Európy i sveta v triale a štvornásobná víťazka Dakaru (v rokoch 2011 – 2014) medzi motocyklistkami. Korunu pre kráľovnú Rely Dakar získali, samozrejme, mnohé ďalšie pretekárky, ktorých výkony na tratiach slávneho púštneho podujatia čas pretavil v nestarnúcu legendu.
Francúzka Martine de Cortanzeová, prvá ženská účastníčka v cieli celej histórie podujatia (1979), Dakar tiež absolvovala na motocykli. "Motor stroja vykazoval známky slabosti a technici mi ho vymenili v alžírskom meste In Saláh,“ spomínala. "Musela som ho nechať zabehnúť a aj preto som sa možno vyhla unáhlenosti, ktorá však vyšla veľmi draho moje konkurentky. Veľmi rýchlo sa oboznámili so zemou. Po etape Arlit – Agadez som predstihla o 45 minút Pascale Geurieovú, ktorá dovtedy viedla, a potvrdila som svoju pozíciu na čele v celkovej klasifikácii motocyklistiek. Na pláži pri Ružovom jazere som potom išla cik-cak a Jean-Pierre Kurrer, idúci tesne za mnou, ma s autom zrazil… Našťastie som vyviazla bez ujmy, no prežila som veľký pocit strachu.“
Všetko ťažké je výzva
Ďalšou z najúspešnejších žien dakarskej rely za riadidlami dodnes zostáva i Véronique Anquetilová, víťazka medzi ženami v roku 1984. Volali ju "Petite Boulangère“, čo v preklade znamená Malá pekárka. Predavačka z Rouenu utrpela 10. januára 1986 v úseku medzi Bilmou a Agademom v Nigeri, keď sa súťažná karavána iba s ťažkosťami prebíjala piesočnými dunami, po ťažkom páde zlomeninu čeľuste, otvorenú zlomeninu predlaktia a vyrazila si zuby. Na Dakar sa už nikdy nevrátila…
Ďalšia Francúzska, herečka Chantal Nobelová, stavila na kamión Mercedes, štartujúci vo farbách 26-dielneho televízneho seriálu "Châteauvallon“. Vo Francúzsku mal premiéru 5. januára 1985 a takouto formou reklamy chcela zvýšiť jeho sledovanosť, keďže v ňom hrala hlavnú úlohu.
"Tento drobec hravo strčí do vrecka dvoch chlapov,“ vyjadril sa na jej adresu favorizovaný Georges Groine, s ktorým preteky dokončila na piatej priečke.
Naozaj nás postretli všetky nepríjemnosti, aké si len viete predstaviť,“ pripomínala Chantal. "Napríklad v etape, ktorá viedla cez púšť Ténéré, sme až po uši zapadli s kamiónom do piesku. Trvalo nám päť hodín, kým sme sa odtiaľ vyhrabali. Napriek tomu mám rada toto náročné dobrodružstvo. Všetko, čo je ťažké, je pre mňa veľkou výzvou. Som naozaj šťastná žena. Mám dve úžasné dcéry a fantastického manžela. V živote robím všetko, po čom túžim. Poznáte veľa žien, ktoré majú také šťastie?“
Noc pod stanom s Tuarégami
Dramatické momenty na Dakare zažila aj Bernadette Sacyová, ktorá sa na pretekoch predstavila s krajankou Christine Kiki Caronovou, známou francúzskou herečkou i reprezentantkou v plávaní. "Ešte predtým, ako som dostala vodičský preukaz, bola som obdivovateľkou automobilového športu. Môj otec poznal toto prostredie a vodil ma na pretekárske okruhy. Neskôr, keď som sama chcela pretekať, bol veľmi proti. Automobilový šport nie je zamestnaním, a tobôž nie pre dievčatá, dohováral mi. Ale bola som tvrdohlavá, poradila som si aj bez jeho pomoci,“ spomína Sacyová.
V roku 1983 v "púšti všetkých púští“ Ténéré, kde si svoj piesočný hrob vykopalo veľa súťažiacich, im Range Rover vypovedal službu. "Stratili sme sa s Christine v piesočnej búrke a strávili sme tri a pol dňa v pohorí Air. Vrátili sme sa do Agadezu – na ťave. Bola to zvláštna jazda.“
Dostať sa nedobrovoľne pod "ochranné krídla“ Tuarégov a prežiť s nimi noc pod stanom v púšti – to vám veru nezariadi ani tá najvychýrenejšia cestovná kancelária…