Augustín Lacina (77) pôsobil ako navigátor v súťažnej T 603 továrenského tímu Tatra vedľa vynikajúceho automobilového pretekára Jaroslava Pavelku. Spoločne s Jaroslavom Baďurom vo vôbec prvopostavenom kopřivnickom kamióne T 815 6×6 sa objavili na štarte Rely Dakar. Ako prvá rýchla asistencia československého kamióna v histórii pretekov.
V roku 1987 ste sa zúčastnili na Rely Paríž–Dakar. Čo tomu predchádzalo?
Išlo o náhodu, do poslednej chvíle sme ani nevedeli, či budeme vôbec štartovať. Václava Lebedu, dlhoročného vedúceho obchodného úseku v Tatre, požiadal zákazník o zapožičanie vozidla pre tím francúzskych motocyklistov, mladých chalanov, ktorí chceli v Afrike zažiť veľké dobrodružstvo. Kamión do súťaže prihlásil francúzsky dovozca československých nákladných áut, firma M.A.M. Strager z Trappés. Súťažnú Tatru sme s Jardom Baďurom odviezli do Paríža už začiatkom decembra. Aj napriek tomu sme ešte na Štedrý deň roku 1986 nevedeli, či Francúzi pokryli všetky náklady spojené s účasťou.
Kedy ste sa definitívne dozvedeli, že sa postavíte na štart?
Na Štedrý deň po návrate domov do Kopřivnice som bol u Václava Lebedu. Finančné prostriedky sa našli, zoberte si Tatru 613 a vráťte sa do Paríža, oznámil mi. Na druhý deň sme s Jardom vyrazili do Francúzska. Tam nás už čakal tretí člen posádky, Francúz Serge Samson. Doladili sme všetky administratívne a technické záležitosti a na Silvestra absolvovali prológ.
So Samsonom ste sa predtým poznali?
So Sergeom som sa stretol v roku 1985, keď sme v Kopřivnici odovzdávali Alainovi Piatekovi súťažný kamión T 815. Serge si ma už vtedy získal svojím správaním a vystupovaním. Požiadavka Alaina bola, aby vozidlo malo požadovaný zábeh. Lenže 48 hodín pred príchodom Sergeho a Alaina do Kopřivnice náš skúšobný vodič s kamiónom havaroval. S neobyčajnou obetavosťou ľudí vo fabrike sa podarilo vyrobiť, upraviť a nalakovať v požadovaných farbách novú kabínu a vozidlo pripraviť na odovzdanie. Alain so Sergeom Tatru prevzali.
Kto sa posadil na Rely 1987 za volant?
Za volant značne preťaženého kamióna si sadol Serge Samson. V deň prológu pršalo i snežilo. Trať bola značne rozblatená, ťažké vozidlo sa zle ovládalo a výsledok predohry nebol slávny. Na Nový rok 1987, za hlasného povzbudzovania publika Samson!, Samson!, sme odštartovali na viac než tisíckilometrovú spojovaciu etapu Versailles – Barcelona. V Paríži bol v tom čase Serge veľmi populárny, a tak sa mi chvíľami zdalo, že sa pri riadení kamióna veľmi nekontroluje. Ešte v uliciach Paríža sa v jednom okamihu rozhodol predbehnúť malý Renault 4. Manéver však nevyšiel. Tatra dostala šmyk, polámala niekoľko dopravných značiek a zostala uväznená vo zvodidlách. Naloďovanie a následnú cestu do Alžírska sme však predsa len stihli.
Čo priniesla Afrika?
Tým, že sme štartovali ako rýchla asistencia, sme sa na trati dosť zdržovali. Okrem motocyklistov sme zabezpečovali dve posádky terénnych áut a viezli aj jedenásť pneumatík pre kamióny. Keď malo niektoré z vozidiel problémy, museli sme zastaviť a pomáhať. Naša oficiálna účasť sa skončila v piatej africkej etape z alžírskeho Tamanrassetu do nigerského Arlitu. Siedmeho januára opäť riadil Serge Samson. Boli sme v kolóne za druhou šesťkolesovou Tatrou, s ktorou štartoval ďalší Francúz, Alain Piatek. Sergeho sme upozorňovali, aby sa nedržal jeho stopy, ale neposlúchol. V bočnej doline so silno podmáčanou pôdou, vo vyschnutom koryte rieky zapadol nielen Piatek, ale s piatimi ďalšími vozidlami aj my. Bolo jasné, že vlastnými silami sa odtiaľ nedostaneme.
Ako prebiehala záchranárska akcia?
Vyšla až na druhý pokus a nestihli sme časový limit. Keď sme sa prvýkrát vo veľmi krátkom čase vďaka tzv. šlapačkám vyslobodili, zapadol pred nami nejaký Parížan s päťtonovou 4×4. Serge rozhodol, že toto vozidlo musíme vyslobodiť. Pri jeho ťahaní sme zapadli znovu, tentoraz tak dokonale, že sme Tatru z bahna vyťahovali celý deň a museli sme počkať na buldozér alžírskej armády, ktorý nás vyslobodil. Oficiálny štart do ďalšej etapy bol stratený a po následnej diskvalifikácii sme ďalšiu cestu do Dakaru absolvovali už mimo súťaž. Kolónu súťažných vozidiel sa nám čoskoro podarilo dohnať.
Čo vám najviac utkvelo v pamäti z rely?
Zážitkov bolo viac. Za úsmevné možno považovať stretnutie s chlapíkom na bicykli, ktorý sa iba s ruksakom na chrbte zjavil uprostred púšte ďaleko od nejakého obydlia. Mysleli sme si, že je to prízrak. Smutnou skúsenosťou boli dve strany mince: na jednej bohatí, na druhej chudoba, množstvo žobrajúcich a zdravotne postihnutých. To ma deprimovalo, keď si na to aj dnes po dlhom čase spomeniem, je mi smutno. Myslím si, že od roku 1987 sa veľa nezmenilo.
Ste ešte v kontakte s bývalými spolujazdcami?
So Samsonom sme sa naposledy videli v roku 1988, keď sme pre firmu M.A.M. Strager spoločne zabezpečovali expozíciu na výstave dopravnej techniky v Paríži. Jarda Baďura, bohužiaľ, od roku 1996 už nie je medzi nami. Často si na neho spomeniem. Bol to veľký kamarát a vynikajúci skúšobný vodič. Pri vývoji Tatry T 815 sa zúčastňoval skúšok v zahraničí. Poznal každý detail automobilu a ochotne vždy pomohol, poradil v riešení vývojových úloh. Bol vynikajúcim športovcom a krásne spieval.