Pozvanie organizátorov prijali aj Joann E. Flaminiová, šéfka Bostonského maratónu, najstaršieho na svete i prezident svetovej maratónskej asociácie AIMS Paco Barao. Z favoritov, ktorí sa v nedeľu o 9.00 postavia na štart (10 199 účastníkov zo 40 krajín), možno spomenúť Keňana Patricka Kiptanui Korira, obhajcu prvenstva, jeho krajanov Gilberta Kiptto Chepkwonya, Nicholasa Chelima Kipkorira a Etiópčana Zembaba Yemanua.
Na štarte nebude chýbať ani 75-ročný legendárny Ron Hill. Rolu favorita si vyskúšal v roku 1974 po tom, ako vyhral maratón v Bostone. Napriek heroickému výkonu nevyhral, no na Košice spomína rád. Dnes odštartuje štafetu mladých bežcov.
Ako si pamätáte na štart v Košiciach pred štyridsiatimi rokmi?
Organizátori sa vtedy rozhodli pozvať dvoch anglických bežcov, ja som bol jeden z nich, ale prišli aj pretekári z iných častí sveta. Už vtedy som vedel, že som na najstaršom maratóne v Európe, takže to pre mňa bola veľká česť. Napriek tomu, že som mal zranenú nohu, som sa rozhodol štartovať. Na medzičase v polovici trate som mal 1:03:30. V tom čase bol špeciálnou cenou pre prvého na otočke krištáľový kôš. Nešlo mi o tú cenu, chcel som vyhrať maratón. Ešte stále ten kôš mám. Po otočke som sa snažil udržať tempo, ale bol protivietor, dážď, veľmi chladno a pršalo. Druhú polovicu som zabehol za 1:27, čo svedčí o tom, že som sa trápil. Ešte dve hodiny po dobehnutí do cieľa som sa triasol od zimy. Na túto skúsenosť nikdy nezabudnem. Podľa toho, ako som bežal prvú polovicu trate, tak som videl, že sa po zranení dostávam do formy.
Aj keď ste tu krátko, všimli ste si, ako sa zmenili Košice?
Keď som tu pred šiestimi rokmi bežal polmaratón, zmeny som jasne registroval. Teraz som si ich všimol aj za šesť rokov, čo som tu nebol. Stačila mi cesta z letiska a postrehol som rozdiely. Ale pred štyridsiatimi rokmi sa bežalo ináč, dnes by som tu trať nezvládol, no ani by som si ju už nepamätal.
Pociťovali ste vtedy veľké rozdiely? Predsa len, bol tu iný režim ako v Anglicku…
Ľudia sú ľudia, obyvatelia Košíc boli aj sú veľmi milí bez ohľadu na to, aká bola politická situácia, či bol socializmus, alebo čokoľvek iné. Je to o ľuďoch, nie o režime. Rád by som sa ešte do Košíc vrátil na sté výročie ich maratónu.
Ako sa zmenil maratón za vašich čias v porovnaní s dneškom?
V súčasnosti je veľa vynikajúcich profesionálnych bežcov. Prvý maratón som bežal v roku 1961 v Liverpoole. Štartovali sme v centre, cieľ bol na futbalovom štadióne Anfield Road, kde bolo veľa divákov. Vtedy štartovalo len 34 pretekárov, dnes sú to aj desaťtisíce. No je veľmi dobré, že čoraz viac ľudí sa venuje takýmto behom, sú zdravší. Je to jednoduchý šport, potrebujete len tenisky a oblečenie. Stačí len vyjsť z domu a môžete behať.
Aké máte pocity pred juniorskou štafetou, ktorú si zabehnete?
Videl som, ako juniori bežia, dúfam, že budú ku mne ohľaduplní.