Už vedia, ako chutia prvé úspechy v mládežníckych kategóriách, viacerí poznajú hrdý pocit z reprezentovania Slovenska. Má ich kto objaviť? Majú kde napredovať? Čo je bodom zlomu pri prechode medzi seniorov? Aj na tieto otázky budeme hľadať u kompetentných odpovede.
Ak by si nezvolil futbalovú kariéru, možno sa mohol uplatniť v niektorej oblasti prírodných vied. Obľuboval matematiku a neskôr ho zaujala najmä geografia. Osemnásťročný Jakub Hromada však vyniká aj na futbalovom poli. Pôsobí už viac ako dva roky v jednom z najslávnejších svetových klubov – Juventuse Turín. Nedávno s ním podpísal profesionálnu zmluvu do roku 2016.
Nadaný futbalista: IQ 142
Košický rodák chodil na základnej škole do triedy pre mimoriadne nadané deti. Skôr, ako si prvý raz sadol do školskej lavice, vedel čítať i počítať a v porovnaní s rovesníkmi vynikal aj inými vedomosťami. Jeho posledný IQ test mal vysokú hodnotu – 142 bodov.
Rodičia geniálnych detí si zavše povzdychnú, že ich výchova nebýva bezproblémová. Juraj Hromada, otec jedného z najväčších talentov slovenského futbalu, sa nesťažuje. "Kubo začal s tréningami, keď mal šesť a od začiatku bol rozhodnutý, že urobí všetko, aby sa stal dobrým futbalistom.
Nikdy sme ho nemuseli nútiť, bol som vždy príjemne prekvapený, ako sa tešil na každý tréning. Práve toto mu pomáhalo zvládať hyperaktivitu, ktorá je pre mimoriadne nadané deti charakteristická. Futbal mu v tom veľmi pomohol."
Foto: Archív JH
Jakub tvrdí, že na futbale ho baví všetko. „Keď sa ocitnem na ihrisku, prežívam krásny pocit, zabúdam na všetko ostatné, nevnímam nijaké problémy, myslím len na hru,“ popisuje svoj vzťah k najpopulárnejšej hre.
Otec sa nikdy súťažne nevenoval športu, pracuje ako ekonóm v banke, ale neľutuje, že syn dal prednosť futbalu. „V triede, do ktorej chodil, bolo len trinásť žiakov a medzi nimi viacerí nadanejší ako on. Neviem, či by sa v nejakom inom obore výraznejšie presadil. Ja som hrdý, na akej úrovni robí futbal. Som rodič, ktorý neprikazuje deťom, čo majú robiť. Na prvom mieste je ich spokojnosť a radosť z toho, čomu sa venujú. Raz som mu aj povedal, že mu závidím, že bude robiť niečo, čo ho mimoriadne baví a ešte ho budú za to aj platiť.“
Jedno si však neodpustí. Keď ešte za neplnoletého syna podpisoval v Turíne zmluvu, vzal do rúk pero a v spoločnosti zástupcov Juventusu sa na neho obrátil. „Musíš mi sľúbiť, že zmaturuješ. Inak to nepodpíšem. Kubo jednoznačne súhlasil a verím, že to aj dodrží.“
Vysoká škola? Chiellini je výnimka
Jakub študuje na diaľku na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. Na budúci rok ho čaká maturita. Ani jeho netrápi, že možno si mohol vybrať nejaké „serióznejšie“ povolanie ako neistý osud futbalového špílmachra. Vo svete futbalu sa cíti dobre. Alebo stále uvažuje, že si nezabuchne zadné dvierka a pokúsi sa vyštudovať aj vysokú školu?
„Na to neviem ešte teraz odpovedať, ale myslím si, že by to bolo veľmi zložité. V Juventuse poznám len jeden taký prípad – je ním obranca Giorgio Chiellini. Inteligentný hráč, vyštudoval univerzitu, často sa venuje aj nám mladým, ak spolu trénujeme, práve on nás najviac usmerňuje a radí nám,“ reaguje Jakub. Je členom juniorskeho tímu Juventusu, momentálne najsilnejšieho talianskeho klubu, obhajcu titulu. Hrá v súťaži juniorskych tímov primavera a takisto v mládežníckej Lige majstrov. Včera nastúpil v Madride proti Atléticu…
Starší brat Juraj hrával hokej, potom presedlal na vodné pólo, ale Jakubovi učaroval od začiatku futbal. Začínal v Jednote Košice, no čoskoro mal ponuky z iných klubov, intenzívne sa o neho zaujímala Senica. Napokon prestúpil ako pätnásťročný do Michaloviec, kde mu umožnili hrávať so staršími spoluhráčmi, mali aj o tri roky viac. Po necelom roku sa už ozval s ponukou Juventus. Stal sa jeho hráčom, keď mal šestnásť.
Foto: Archív JH
Otec pripomína, že mu veľmi pomohlo, že rok strávil sám v Michalovciach, bola to dobrá príprava aj na život v zahraničí. Keď už bolo jasné, že ho Juventus berie, absolvoval kurz taliančiny aj s Attilom Vargom, ďalším mladíkom vo farbách tohto klubu. „Po príchode do Turína sa v nej rýchlo zdokonaľoval, po vyše dvoch mesiacoch sme prišli za ním a už sa bez väčších problémov dohovoril,“ približuje Hromada senior.
Otec i mama sú spokojní, v talianskom veľkoklube bolo o neho od začiatku výborne postarané. Juventus mu zabezpečuje ubytovanie i stravovanie a v zmluve má už stanovený aj ročný plat. Práve skutočnosť, že sa dostal do skvelého klubu, považuje za splnenia jedného sna a aj za najväčší úspech v jeho doterajšej kariére. A medzi topzážitky radí aj účasť na svetovom šampionáte do 17 rokov v Spojených arabských emirátoch. Slovensko postúpilo zo skupiny a on mal na rukáve kapitánsku pásku. Tu nosí stále – teraz v reprezentačnom výbere devätnásťročných.
Na tréningu s Pirlom i Tévezom
Jeho tréner v reprezentačnej sedemnástke Ladislav Pecko potvrdzuje, že Jakub je veľký talent. „Výborne organizuje hru, spája celé mužstvo,“ charakterizuje ho. Na MS 17 bol jeho predĺženou rukou v tíme. Oceňuje aj jeho charakter, povahové vlastnosti. „Je to inteligentný chlapec a bol vždy dobrou spojkou medzi mnou a ostatnými chlapcami,“ dodáva Pecko.
Jakub ani na chvíľu nezapochybuje, že jeho prestup do Talianska bol dobrý krok. „Som presvedčený, že v Juventuse napredujem oveľa rýchlejšie, ako by to bolo doma. Najmä tréningový proces je kvalitnejší. Viem, že musím o miesto neustále bojovať, konkurencia je veľká, na každý post sú dvaja i traja kvalitní mladí hráči.“
V Turíne nastupoval dlho v základnej zostave juniorskeho výberu, potom ho pribrzdilo zranenie, pol roka hosťoval v Janove. Mladí hráči si zavše zatrénujú aj s áčkom, čo je pre nich vždy zážitok a cenná skúsenosť. Stretáva sa s veľkými esami svetového futbalu, akými sú Vidal, Tévez či Pirlo, ktorý je jeho vzorom.
„V tréningu som sa už s Pirlom na ihrisku stretol, raz som ho aj zažil, keď nacvičoval priame kopy, prihovoril sa mi. Obdivujem u neho prehľad v hre, stále je v pohybe, nabehá množstvo kilometrov, je jedným z najtechnickejších hráčov na svete. Vysoko uznávam aj Pavla Nedvěda, ktorý je legendou Juventusu. Mal som možnosť s ním viackrát hovoriť. Keď som bol zranený, tak sa mi ozval, pýtal sa na môj zdravotný stav, bolo to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie.“
Predchádzajúci tréner áčka Antonio Conte príliš nedával šancu hráčom z juniorky, nepozýval ich ani na lavičku. Súčasný Massimiliano Allegri sa zavše príde pozrieť na tréning. Mladého Slováka už raz pozval na prípravný zápas. „Hrali zväčša hráči, ktorí sa potrebovali rozohrať, sú napríklad po zranení, tých doplnia futbalistami z juniorky. Zahral som si vtedy s Tévezom i Vidalom.“
Očakáva najťažšie obdobie
Aj osud výnimočných talentov býva zložitý. Jakuba čaká ešte náročná cesta, stále je vo hviezdách, či sa stane špičkovým futbalistom. Sám si uvedomuje riziko a vie, že teraz ho čaká azda najnáročnejšie obdobie.
„Prechod medzi mužov je náročný, množstvo chlapcov ho nezvládlo. Už o rok budem hrať mužský futbal a vôbec nie je jasné, kde to bude. Čo viem, za posledných mnoho rokov sa hráči z juniorky vo veľkokluboch nedostávajú priamo do áčka, zväčša idú najskôr na hosťovanie a do nižších súťaží. To je normálne a rátam s tým aj ja. Na 99 percent budem aj o rok hráčom Juventusu, ale budem hrávať v inom klube. Ak by to bolo inak, bol by som šťastný, ale ak nie, nebudem sklamaný.“
Priznáva, že jeho snom je zahrať si v anglickej lige a jeho obľúbeným mužstvom je odmalička Arsenal. „Chcem ísť krok za krokom a uvidím, čo sa stane. Rád by som si zahral v Lige majstrov a na majstrovstvách sveta.“
Prežil aj päť ťažkých mesiacov, keď ho trápilo zranenie bedrového kĺbu, absolvoval náročnú operáciu. „Vtedy sme mali dosť možností hovoriť o jeho budúcnosti,“ potvrdzuje otec. „Pochopil som, že on už natoľko presiakol futbalom, že aj keby z nejakého dôvodu nemohol pokračovať v kariére, vo futbale už zostane – možno ako tréner, funkcionár, manažér či rozhodca. Verím však, že svoj talent bude naďalej rozvíjať a niečo vo futbale dosiahne.“