V prípade zisku cenného kovu vybojuje pre Slovensko miestenku na olympijské hry do Ria. „Snažím sa vnímať šampionát ako každé iné preteky. Niekde vzadu sa však tlačí i myšlienka, že už ide aj o olympijské miestenky. Keď mi to aj nevyjde na prvý pokus, podarí sa to iste niekde inde,“ vraví bez náznaku trémy dvojnásobná strieborná olympijská medailistka.
Vlani ste v Granade vyhrali podujatie Svetového pohára. Vyhovuje vám miestna strelnica?
Dobre ju poznám a rada sa tam vraciam. Vždy sa mi v Granade darilo a získala som tam aj svoju prvú seniorskú medailu – skončila som tretia na podujatí Svetového pohára v roku 2003. Zatiaľ ju mám rada a dúfam, že sa to teraz nezmení (smiech). Navyše, so španielskymi strelcami mám veľmi dobré vzťahy.
Bude vám niekto z blízkych držať palce aj na tribúne?
Nie, neberiem so sebou nikoho. Aj môj verný psík Alex ostáva doma, bude ho strážiť babka. Do Granady idem pracovať a aj moji blízki musia pracovať.
Spoločný strelecký šampionát sa koná raz za štyri roky, brokári ho majú každý rok. Vnímate preto šampionát v Granade prestížnejšie?
Nie, dôležitosť je rovnaká. Rozdiel je len v tom, že keď som na strelnici a viem, že akurát súťaží niekto z našich guličkárov, idem sa na neho pozrieť.
V Granade opäť kandidujete do komisie športovcov Medzinárodnej federácie športovej streľby, ktorej ste členkou. Čo vás na tejto práci láka?
Vnímam to trochu ako zadné dvierka do budúcnosti. Raz mi to môže otvoriť možnosti v streleckej federácii aj na iné posty. Verím, že fungovanie komisie sa oproti súčasnosti zmení k lepšiemu.
Vnímate MS aj ako premiéru na vrcholnom podujatí pod novým priezviskom Rehák Štefečeková?
Už som strieľala na jedných pretekoch v Taliansku. Skončila som štvrtá, fajn výsledok. No zmena mena nemá žiaden vplyv na výsledky.
Podľa čoho ste sa rozhodli o podobe priezviska?
Nebolo to jednoduché. Mala som trošku dilemu. Nechcela som si nechať len svoje, chvíľu som dokonca zvažovala verziu Zuzana Rehák. No je mi jasné, že moje priezvisko je už aj značka. Inšpirovala som sa aj Veronikou Velez-Zuzulovou. Výhoda bola, že drahý neprotestoval. Prečo len Rehák? Viac sa mi to páči a je to aj o tri písmenká kratšie.
Ako sa vám vydarila svadba?
Všetko prebehlo skvele. Všetci hostia vravia, že bola super žúrka. Veľa si toho nepamätám, stále som totiž lietala medzi ľuďmi a zisťovala, či sú spokojní a majú všetko, čo potrebujú. Prišlo nás podporiť a potešiť sa s nami veľa ľudí, z čoho sa veľmi teším.
Nastala po svadbe nejaká zmena v spolužití s manželom?
Zatiaľ nie. Len sa ma minule Martin pýtal, či môže niekam ísť. Prekvapil ma tým. No reagoval, že sme už manželia, a tak sa musí spýtať (smiech).
Na meniny ste dostali od manžela poukážku na kurz varenia stejkov. Chcel vám vari naznačiť, v čom sa máte zlepšovať?
To hádam nie! Bol to však výborný darček. Na začiatku som mu povedala, že keď mi štyrikrát ofrfle jedlo, tak prestávam variť. Tak mu všetko chutí. Aj keď niekedy nie som sama spokojná, on stále hovorí, že je to super. Neviem, či som taká sebakritická alebo on taký zamilovaný (smiech).
Cez víkend ste sa boli naladiť na hubách. Úspešne?
Manžel šiel na stolnotenisové sústredenie, tak sme s kamarátkou vymýšľali víkendový program. Najprv sme chceli ísť hrať squash, potom sme zvažovali korčule a nakoniec sme šli na Záhorie na huby s myšlienkou – ak aj nebudú, aspoň sa prejdeme a aj Alexovi to prospeje. Nakoniec sme zistili, že sme si vzali malý košík. Nazbierali sme suchohríby a masliaky. Alexovi sa prechádzka páčila, len keď sme šli cez malinčie, trošku protestoval.
Po majstrovstvách sveta zamierite na svadobnú cestu alebo vás ešte do októbrového finále SP čakajú súťaže?
Na svadobnú cestu to zatiaľ nevyzerá. Ešte nás čakajú majstrovstvá Slovenska a absolvujem aj pár charitatívnych akcií – napríklad na Deň nepočujúcich. Popri tom začnem naháňať aj kondičku.