V nedeľu ste sa vrátili z trojtýždňového sústredenia v talianskom Livigne. Aké ste tam našli podmienky?
Bývali sme pri horskom priechode v osade Trepale šesť kilometrov od Livigna. Do známeho lyžiarskeho strediska sme schádzali na tréningy. Sú tam výborné terény a cyklistické chodníky. Lepší je snáď len St. Moritz vo Švajčiarsku.
Načo ste sa zameriavali?
Bolo to špeciálne sústredenie pred európskym šampionátom v Zürichu. Všetko tu vrcholilo – objem i intenzita. Dôraz sme kládli na špeciálne tempo na 50 kilometrov.
Aký objem ste za tri týždne zvládli?
Presne 535 kilometrov. Druhý týždeň som nachodil 203 kilometrov, čo je moje osobné maximum.
S kým ste absolvovali tréningový tábor?
S trénerom Matejom Spišiakom a reprezentantmi – Antonom Kučmínom, Dušanom Majdánom a Máriou Czákovou. Špeciálne tréningy som vykonával individuálne. Okrem nás tam boli Maďari, Taliani i Číňania.
Ako hodnotíte prebiehajúcu sezónu?
Zima a jar mi vyšli stopercentne. Urobil som si osobný rekord na dvadsať kilometrov, chvíľu som bol svetovou jednotkou. Jedinou chybičkou krásy bol Svetový pohár v Číne. Pred ním som absolvoval veľa jarných štartov a organizmus to nevydržal. Prevládajú však pozitívne pocity.
V Číne ste mali ťažkosti so zadným stehenným svalom, neskôr vás trápila angína. Ako sa cítite po zdravotnej stránke?
Po Svetovom pohári to bolo komplikovanejšie. Organizmus bol vyčerpaný. Po antibiotikách som mal problémy i s krvou. Som rád, že to bolo v období, v ktorom som mal dostatok času na liečbu. V Taliansku som už nepociťoval žiadne ťažkosti a mohol som naplno trénovať.
Na prelome apríla a mája ste boli svetovou chodeckou jednotkou. Ako ste to prežívali?
Rebríček nie je taký podstatný ako napríklad v tenise. Nepreceňujem ho. Na druhej strane to bol krásny pocit a zadosťučinenie za tvrdú robotu a výkony. Post svetovej jednotky by som ihneď vymenil za medailu na šampionáte.
V Zürichu pôjdete prvýkrát v sezóne päťdesiatku. Neobávate sa toho?
Keď sa mi podarí splniť limit v predchádzajúcom roku, na ostatné päťdesiatky už nejdem. Robím to od olympiády 2012 v Londýne. Päťdesiatka je náročná. Keď sa ide dva či trikrát za rok, je to nebezpečné. Radšej sa venujem kratším tratiam, na ktorých sa pokúšam zrýchľovať.
V aktuálnej sezóne ste si v Dudinciach vylepšili osobný rekord na 20 kilometrov (1:19:48). Neuvažovali ste, že budete na ME štartovať na tejto trati?
Svetový pohár v Číne ukázal, že v nej mám rezervy. Na kratšej vzdialenosti sa mení tempo, sú tam nástupy, na ktoré nestíham vždy reagovať. Lepšie sa cítim na päťdesiatke a mám na nej väčšie šance.
Ako budú prebiehať posledné dva týždne pred tohtosezónnym vrcholom?
Som vo fáze reaklimatizácie z horského prostredia. Tento týždeň je voľnejší, potrebujem si oddýchnuť a načerpať energiu. Čakajú ma dva dlhšie a dva rýchlostné tréningy. Inak už budem len dolaďovať formu – nech mám pred štartom pocit, aby ma konečne pustili na trať.
Aké ciele si dávate na európskom šampionáte?
Konkurencia je vyrovnaná. Môžem skončiť na stupni víťazov, ale tiež v prvej desiatke a to s časom, s ktorým budem spokojný.
Aký čas to bude?
Je to nevyspytateľné. Závisí to od počasia i taktiky. Za ideálnych okolností som schopný šliapať na úrovni osobného rekordu (3:39:46). Môžem sa dostať do eufórie a o dve minúty prekonať svoje maximum alebo sa dostať do krízy a ísť pomalšie aj o desať minút.
Myslíte už aj na olympijské hry v Riu?
Samozrejme! Olympiáda je už bližšie ako ďalej. V Brazílii som nikdy nebol a ani neštartoval. Budúci rok tam chceme absolvovať sústredenie. Nemôžeme nechať nič na náhodu. Musíme obetovať čas i peniaze. Bude to predsa vrchol mojej kariéry.
Máte rýchlu chôdzu aj v súkromí?
Áno, manželka má za to na mňa nervy. Keď sa niekam ponáhľame, ťahám ju niekedy za ruku ako malé dieťa. Neuvedomujem si to, je to profesionálna deformácia. Má to aj výhody. Ak som sám, viem sa rýchlo presunúť z jedného miesta na druhé.
Ako najradšej relaxujete?
Najlepší oddych je s rodinou. Keď sa nemusím nikam ponáhľať, je to ideálny stav a načerpám vtedy najviac energie.
Máte sedemročnú dcéru Emmu a päťročnú Ninu. Nebude z vás rozprávkový kráľ s troma dcérami?
Zatiaľ sme spokojní s tým, čo máme. Dievčence sú v ideálnom veku, môžeme s nimi športovať, cestovať. Nechceme ich o to ochudobniť. S manžekou sme sa o tom už bavili – a ak tretie dieťa, tak neskôr. Možno po olympiáde.
Vyštudovali ste žurnalistiku. Chceli by ste sa jej venovať po skončení aktívnej kariéry?
Stále je to možnosť číslo jeden. Už aj teraz prispievam rôznymi článkami, baví ma to a viem si predstaviť, žeby som písal aj v budúcnosti.