Titulnú stranu tvorila obrovská fotografia nadšeného skokana o žrdi Renauda Lavillenieho a palcová cifra 6,16 m. Pod ňou avízo, že v Pekingu na majstrovstvách sveta 2015 týmto výkonom zlepšil historický rekord Sergeja Bubku z roku 1994 a zároveň si doplnil posledný chýbajúci primát – titul letného majstra sveta.
To, čo na Štedrý deň 2013 pôsobilo ako totálna utópia, sa dnes javí v úplne inom svetle. Dvadsaťsedemročný Francúz je od piatku už druhý v historických tabuľkách bydhošťským výkonom 608 cm. Za šesť dní šesťkrát útočil na Bubkov rekord a neboli to pokusy chlapa s prehnane veľkými očami.
"Cítil som sa znamenite a pozitívne naladený. Pomohli mi poľskí organizátori, ktorí predĺžili rozbežisko, aj žičliví diváci. Keď sa latka dvihla na 616, bol som už trochu unavený,“ vysvetľoval narážajúc na fakt, že predtým skákal 568 (na prvý pokus), 582 (na druhý), 592, 600 aj 608 (vždy na prvý). "Dnes sa mi nepodarilo skočiť 616, ale možno to vyjde na marcovom svetovom halovom šampionáte v neďalekom Sopote.“
"Som druhý na svete,“ hrdo oznámil v sobotu na twitteri a za informáciu zaradil 11 výkričníkov. Ďalšie štyri za poďakovanie "všetkým“.
Po londýnskom triumfe zmenil trénera
Lavillenie je ešte ctižiadostivejší ako bol voľakedy Bubka. Mesiac po tom, ako vyhral na londýnskej olympiáde, šokoval oznámením, že mení trénera. S Damienom Inocenciom získal okrem olympijského zlata aj svetové halové a štyri európske (dva z nich halové), napriek tomu sa s ním rozišiel. "Bol to nôž do chrbta“, rozhorčene skonštatoval kouč.
"Nastal čas na zmenu, už pol druha roka trčím s osobným rekordom na 603 cm,“ reagoval zverenec a oslovil Philippa d’Encaussa, ôsmeho zo soulskej olympiády 1988.
Lavillenie si bol vedomý, že má svoje roky a nesmie strácať čas. Bubka utvoril prvé z 35 svetových rekordov ako 20-ročný. Najskôr tri halové a potom na bratislavskej "péteeske“ v máji 1984 premiérový letný – 585 cm. Salámovým štýlom, spravidla čo rekord, to centimeter, sa v júni 1985 dopracoval k magickej méte 600. V kariére ju prekonal dovedna 45-krát, dvakrát aj na Pasienkoch (605 v roku 1988 a 600 v rroku 1991). Dodnes všetci ostatní skokani dokopy iba o sedemkrát viac. Sám Lavillenie slovom aj písmom sedemkrát. Z toho však trikrát v rozpätí šiestich posledných januárových dní 2014.
"Sergej je fenomén, akých je vo svetovom športe veľmi málo,“ uznáva Renaud. "Vďaka fyzickým predpokladom a skvelej technike dokázal také výkony, akým je dodnes ťažké sa aj priblížiť. Ja však denne tvrdo trénujem, aby som si mohol trúfnuť ho prekonať.“
Francúz je o sedem centimetrov nižší a o 11 kilogramov ľahší ako bol Ukrajinec v čase najlepšej výkonnosti, napriek tomu vstúpil do predizby Bubkovej siene slávy. "Niektorí tvrdia, že je postavou príliš nízky, ale ja si nemyslím, že je to závažné kritérium,“ vyjadril sa vlani Sergej už ako renomovaný športový funkcionár. "Dôležitý je transfer energie rozbehovej rýchlosti do žrde a v tomto smere sa Renaudovi momentálne nikto nevyrovná.“
Bubka a Lavillenie: komplimenty
Keď sa Bubkovi cez víkend ozvali z francúzskej agentúry AFP, zareagoval spontánne: "Je to fantastické. To nebolo 601 či 602 cm, ale 608. Lavillenie stabilizoval formu na veľmi vysokej úrovni. Je jasne pred ostatnými, najlepší. Nad 605 sa začína iná dimenzia.“ Aj na otázku, či práve on môže vymazať jeho svetový rekord, odvetil žičlivo: "Prečo nie?“
Sergej Bubka ťahal za sebou o tri roky staršieho brata Vasilija (osobný rekord 586), ktorého vrcholom bolo striebro na ME 1986. Dnes mu to spláca, ako manažér ťahá Sergejove ukrajinské firmy… Aj Renaud Lavillenie dláždi cestu bratovi, ale o päť rokov mladšiemu. Ich família by mohla mať žrď v erbe: skákal dedo, vďaka nemu otec, ktorý bol prvým trénerom svojich dvoch synov. Mladší Valentin (570) získal pred rokom bronz na európskom šampionáte do 23 rokov.
Ak je dnes starší Renaud svetovou hviezdou skoku o žrdi, tak aj vďaka tomu, že ho otec ako dieťa zapísal na voltížne jazdenie na koni. Tak ako Sergejovi Bubkovi prospelo, že sa v detstve venoval gymnastike.
Všetko so všetkým súvisí. Aj Bubkove aktuálne komplimenty na Francúzovu adresu. V Donecku sa 15. februára uskutoční ďalší ročník chýrneho medzinárodného mítingu v skoku o žrdi, ktorý Sergej založil. V predošlých rokoch bola jeho prvou hviezdou spravidla Jelena Isinbajevová, ale tú Rusi poctili funkciou starostky jednej z troch dedín sočskej zimnej olympiády. Tej najvážnejšej, prímorskej. Takže zimnú atletickú sezónu 2014 z programu vyradila. Lavillenie bude na Bubkovom mítingu jej viac než dôstojným náhradníkom.
Keby prekonal absolútny svetový rekord 615 cm práve v Donecku, Sergej by jeho stratu nielenže oželel, ale z nej ešte aj komerčne chosnoval.