"Som najmä rád, že som došiel do cieľa. Som v najlepšej desiatke, ale neskrývam ani smútok, lebo som chcel skončiť lepšie. Bohužiaľ, nevyšlo to,“ priznáva 31-ročný motocyklista Štefan Svitko, jazdiaci vo farbách Slovanft Team-u.
V čom bol najväčší problém, že ste nedosiahli to, po čom ste túžili?
Nie každý rok vyjde na výbornú. Musím priznať, že hodinová penalizácia ma rozhodila. Snažil som sa na to nemyslieť a pokúšal sa prebojovať dopredu, ale už to nevyšlo tak, ako som si predstavoval. Nejako sa na mňa tentoraz lepili problémy. Aj v predposlednej etape v piatok som jazdil celú etapu bez automatického posúvania roadbooku, musel som ho ručne prehadzovať.
Skúste vybrať najkrajší zážitok z ostatného Dakaru.
Ťažko niečo vybrať… Azda len to, že som už v cieli. Som rád, že to mám za sebou.
Najhorší?
Hodinová penalizácia v piatej etape, bez pochyby. Ale aj problémy s ohnutými riadidlami v siedmej a ôsmej etape. Vtedy som bol rád, že vôbec idem. Deviate miesto, na to všetko čo ma postretlo, je vlastne super výsledok.
Bol tento Dakar najťažší z tých, ktoré ste odjazdili?
Nemyslím si, že len pre mňa, ale všeobecne bol najťažší z tých, ktoré som absolvoval. Bol som však výborne pripravený a ťažké etapy sa mi páčili. Užíval som si ich. Radšej jazdím v náročných technických pasážach ako po rovinách na plný plyn.
Aký bol záver pretekov v čilskom Valparaíso?
Nič moc. Pár ľudí tam bolo, ale už to nie je také, ako keď sa Dakar začal jazdiť v Južnej Amerike. Aj pred dvoma rokmi, keď som skončil piaty, bolo ľudí v cieli výrazne viac. Veľmi to mrzelo najmä organizátorov, že neprilákali toľko fanúšikov, ako očakávali.
Na čo sa najviac tešíte domov?
Na rodinu, manželku, krstniatka.
Máte už naplánovanú dovolenku, na ktorej vynahradíte manželke čas strávený na Dakare?
Ale kdeže… Na dovolenke som nebol už ani nepamätám. Niekoľko rokov. Dovolenku som absolvoval teraz na Dakare (smiech).
Koľko si doprajete oddychu bez jazdenia na motorke?
Možno týždeň, maximálne dva. Po návrate sa najprv trošku povenujem sponzorom, ktorí mi umožnili štartovať na Dakare. Porozprávam sa s nimi a poďakujem im. Potom chcem ísť do Talianska, pomaly sa budem chystať na ďalší Dakar, ak sa to podarí opäť zorganizovať.
Kedy vás uvidia doma vaši fanúšikovia?
Domov prilietame 22. januára.
Aký máte dovtedy program?
Žiaden. Dva dni strávime v Santiagu na hoteli a potom hurá domov. Ale možno ešte niečo vymyslíme a pôjdeme sa niekam pozrieť.