Klobučník: Do plávania stále viac dávam, než si beriem

Čo ste si pomysleli v prvom momente, keď ste na prsiarskej stovke doplávali na štvrtom mieste? Sklamanie, že vám tesne unikla medaila alebo spokojnosť so životným výsledkom?
Keď som dohmatol a otáčal sa k svetelnej tabuli, dúfal som, že uvidím pri svojom mene trojku. Bola tam štvorka a s ňou dobrý čas. Nevedel som, či sa mám radovať alebo mám byť smutný. Bolo to pekné finále. S odstupom času sa teším aj zo štvrtého miesta.

Cítili ste vo vode, že plávate vydarené preteky?
Tušil som, že som rýchly a držím krok s prvými troma borcami. Na 75 metroch som veril, že môžem siahnuť na medailu, no záver mi nevyšiel.

Ešte viac ste verili na dvojnásobnej trati, kde ste napokon skončili šiesty. Z čoho pramenil váš optimizmus?
Vedel som, že mám natrénované na lepšie časy, než sú moje aktuálne osobné maximá. Ale pred šampionátom som nechcel mať silné reči, aby som sa nedostal pod tlak. Radšej som šiel do Dánska ako úplná nula.

Ale teraz už nie ste nula…
Nie. Myslím, že súperi už majú zo mňa rešpekt. Nevedia, čo ešte môžu odo mňa čakať.

Trúfate si na finále aj na budúcoročných MS v krátkom bazéne v Katare?
Svetový šampionát je až o rok. Dúfam, že dovtedy zasa čosi skresám zo svojich osobných rekordov na stovku i dvojstovku. Myslím, že už s týmito časmi z Herningu by som na svete súperil o finále.

Po olympiáde v Londýne ste váhali, či vôbec budete pokračovať s plávaním. Prečo?
Nemal som z plávania nič, len dobrý pocit a vrážal som do neho veľa peňazí. Teda nie ja, ale rodičia. Bez ich podpory by som sa tak ďaleko určite nedostal.

Do akej miery sa odvtedy zmenili podmienky?
Pripravujem sa v Grazi pod vedením Dirka Langeho a Miroslava Machoviča a aj situácia v Slovenskej plaveckej federácii je oveľa svetlejšia. Disponuje väčším objemom peňazí, máme konečne pekné reprezentačné veci, viacero plaviek. Zmenu vedenia môžem hodnotiť zatiaľ len pozitívne. Pomáha mi aj môj klub Dukla Banská Bystrica. Stále však fungujem len vďaka rodičom. Život v Rakúsku je veľmi drahý. Do plávania ešte stále viac vrážam, ako sa mi vráti. Určite to nie je zárobková činnosť.

V januári sa chystáte na sústredenie do Južnej Afriky. Čo od neho očakávate?
Bude to pre mňa prvá návšteva Afriky a veľmi sa na ňu teším, lebo sa stretnem s mojimi tréningovými partnermi Caneronom van der Burghom a Giuliom Zorzim.

Obaja sú špičkoví plavci, jeden olympijský víťaz, druhý medailista z MS. Čo sa dá od nich v tréningu odpozerať?
Snažím sa naučiť, čo sa dá. Sledujem, ako sa stravujú, rozcvičujú… Ale každému plavcovi vyhovuje niečo iné.

Ako ste na tom so školou?
Bojujem na Ekonomickej univerzite, študujem na Obchodnej fakulte. Som druhýkrát druhák, ale raz určite doštudujem.

Je to väčší boj než zaberať v bazéne?
Je ťažké donútiť sa učiť, keď viete, že máte pred sebou ťažký tréning. Po tréningu človek príde domov unavený a hneď sa mu chce spať. Napríklad teraz som bol odhodlaný, že počas ME v Dánsku sa budem učiť. Otec mi priniesol knihy a ani som ich nevidel, pričom som chcel ísť v stredu na skúšku z podnikového hospodárstva, z ktorej sa teraz odhlásim.

Na olympiádu do Londýna ste sa dostali na poslednú chvíľu. Účasť v Riu by ste asi chceli mať istú skôr…
Verím, že limit do Ria zaplávam ľavou zadnou. Ak by som na olympiáde v Londýne dosiahol čas z tohtoročných MS v Barcelone, bolo by z toho semifinále. Dosť ma to nabudilo. Mojim cieľom je skončiť na olympiáde do desiateho miesta.