Andy Pafko, jeden z najznámejších bejzbalistov slovenského pôvodu, skonal v utorok vo veku 92 rokov v opatrovateľskom ústave v Stevensville.
Pafkovi rodičia pochádzali z Važca. Otec odišiel za oceán za prácou pred prvou svetovou vojnou, jeho manželka ho nasledovala aj s dvoma deťmi o pár rokov neskôr. Andy sa narodil už v Amerike 25. februára 1921 v mestečku Boyceville v štáte Wisconsin. Vyrastal na rozľahlej farme, kde dojil kravy. Aj vďaka tomu nadobudol v rukách silný stisk, čo neskôr využil v bejzbale ako pálkar.
Na profesionálnej scéne pôsobil sedemnásť sezón v troch kluboch – Chicago Cubs, Brooklyn Dodgers a Milwaukee Braves. S posledným tímom dosiahol najväčší úspech – triumf vo Svetovej sérii v roku 1957. Päťkrát nastúpil v zápase hviezd MLB.
Do tímu Braves prišiel Pafko začiatkom roku 1953. Klub sa presťahoval z Bostonu do Milwaukee a veľmi chcel mať v zostave rodáka z Wisconsinu, aby do hľadiska County Stadium pritiahol fanúšikov. Tento ťah sa vyplatil.
Podľa vydania denníka Milwaukee Journal z 22. augusta 1953 sledovalo víťazstvo Braves nad Chicagom Cubs okrem skalných fanúšikov aj 10 500 evanjelikov zo širokého okolia, ktorí prišli špeciálne kvôli Pafkovi. Ten sa totiž k evanjelickej viere hrdo hlásil. Vďaka tomu padol divácky rekord – zápas sledovalo 37 243 ľudí.
V hľadisku nechýbal Pafkov otec, jeho dvaja bratia či reverend John Bajus zo slovenského evanjelického kostola v Chicagu. Pre bejzbalistu to musel byť výnimočný večer. Po zápase totiž dostal od evanjelickej komunity ako dar automobil Chevrolet zelenej farby, hodinky a bibliu viazanú v koži. „Toto som skutočne nečakal. Ďakujem a Boh vám žehnaj,“ citovali noviny Pafka. Podľa amerických médií nezarobil viac ako 30-tisíc dolárov ročne, ale na peniaze sa nikdy nesťažoval. Bol absolútne zapálený pre hru. „Bol džentlmen medzi džentlmenmi, úspechy ho vôbec nezmenili,“ povedal o ňom terajší prezident hokejového klubu Chicago Blackhawks John McDonough, ktorý Pafka osobne poznal.
Slovenský pálkar má aj po smrti vysokú cenu. Kartička s jeho podobizňou bola číslo jeden v sérii vydanej v roku 1952. Keďže bola na vrchu balíčka spojeného gumičkou, ošúchala sa viac než ostatné. Zberatelia ju považujú za raritu a sú ochotní za ňu platiť tisíce dolárov.