Trenčiansky rodák Ján Svorada (44), ktorý začal veľkú kariéru na Pretekoch mieru 1990 a potom tri razy štartoval na olympijských hrách, sa po rozdelení Československa usadil v Česku a získal české občianstvo.
Sledujete Armstrongov prípad?
Nie nejako špeciálne. Venujem sa viac aktuálnym veciam, súčasnosti a budúcnosti.
Zaregistrovali ste nový vývoj v tejto kauze po cyklistovom priznaní v rozhovore s Oprah Winfreyovou?
Je to všade, prirodzene, zaregistroval som to.
Váš názor?
Priznám sa, že dosť dobre tomu celému nerozumiem. Venujeme sa takýmto spôsobom veciam, ktoré sú desať rokov staré. A ani som nepochopil, prečo práve Armstrong sa stal obetným baránkom, pretože pravidlá boli rovnaké pre všetkých. Na druhej strane pre cyklistiku je to podľa mňa nový a správny impulz.
V čom?
Je to dôkaz, že sa uberá správnym smerom, posilňuje sa a očisťuje. Je na dobrej ceste.
Zažili ste Armstrongovu éru, súperili ste spolu. Poznali ste sa bližšie?
Nie, nikdy som sa s ním nestretol v jednom tíme, to skôr môj kamarát a český cyklista Pavel Padrnos, ten bol niekoľko rokov jeho spolujazdec. S Armstrongom som sa poznal, pozdravili sme sa, ale nikdy som nemal príležitosť s ním dlhšie debatovať.
V roku 2001 ste vyhrali svoju tretiu etapu na Tour de France, záverečnú na Champs Elysées. Po nej oslavoval Armstrong celkové víťazstvo na pretekoch…
Pre mňa to bolo určite zaujímavé. Vždy, keď som sa postavil na štart Tour, usiloval som sa vyhrať etapu. Keď zvíťazíte v záverečnej etape na Champs Elysées, je to veľmi špeciálny pocit, také víťazstvo má naozaj zvláštnu príchuť. Armstrong vtedy rozšíril svoju zbierku triumfov na tomto podujatí. Niet pochýb, že v tom čase to bol pre nás oboch veľmi významný ročník.
Armstrong sa vyjadril, že bez dopingovej pomoci sa nedala Tour vyhrať. Súhlasíte s tým?
Súhlasím. Čiastočne. V tomto prípade je veľmi dôležité, ako je položená otázka. Ak sa pýtate, či v tom období bolo možné vyhrať Tour bez dopingu, odpovedám – nie. Ak sa budeme baviť, či je vôbec možné vyhrať Tour bez pomoci nedovolených prostriedkov, tak moja odpoveď je jednoznačná – je to, samozrejme, možné. Za predpokladu, že všetci, čo sa postavia na štart, budú mať rovnaké podmienky a neužijú nijaký doping. Potom aj víťaz bude úplne čistý. To, že sa dá Tour zvládnuť bez dopingu, prejsť od štartu až do cieľa, je tiež úplne jasné – ja sám z vlastnej skúsenosti to môžem potvrdiť.
Ako poznačí Armstrongova kauza súčasnú cyklistiku?
Už som to naznačil. Pre mňa je to pozitívny signál v tom, že aj taká hviezda ako Armstrong cíti, že musí pre cyklistiku niečo urobiť. Bol to krok k očisteniu, priznaniu si, že v tom čase existovala dopingová podpora. Odvtedy urobila cyklistika viacero krokov dopredu. Myslím na biologické pasy, sprísnené a skvalitnené dopingové kontroly i tvrdé postihovanie hriešnikov.
Aj súčasní slovenskí reprezentanti Sagan a Peter Velits pripomínajú, že súčasná cyklistika je už iná a s Armstrongovým smerovaním nemá nič spoločné. Je to vec minulosti…
Dá sa s tým súhlasiť. Cyklistika sa drží prísnych antidopingových pravidiel a podmienok, v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu sa môže niekto ohlásiť na kontrolu, chalani sú podrobovaní odberom pri mnohých príležitostiach, na každých pretekoch. To všetko sa už len ťažko obchádza. Na jednej strane sú tieto iniciatívy o absolútne očistenie cyklistiky a športu vôbec správne, na druhej to už hraničí zavše až s obmedzovaním osobnej slobody, čo tiež nie je úplne v poriadku. A otázkou je aj to, čo je vlastne doping. To, že niekomu nájdu 0,00 a niečo? Cyklistovi to nepomôže k lepším výkonom a výsledkom, ale môže byť rýchlo označený za dopingového vinníka. Doba, keď sa jazdilo na amfetamín, testosterón a rôzne ďalšie nebezpečné veci, je už dávno za nami.
Vo vašich šľapajach kráča Peter Sagan. Myslíte si, že bude tento rok taký úspešný ako vlani?
Z celého srdca mu to prajem. Urobil vlani veľké veci, samozrejme, ľahšie je ukázať podobné výkony, ako ich potom zopakovať. Peťo je však mladý jazdec, má dostatok elánu, aby svoje výsledky ešte zlepšoval.