V Sunday Times písal stĺpčeky o tom, že jeho výkony sú príliš dobré na to, aby to bola svätá pravda. Írsky novinár odkrýval pravdu, ktorá bola skrytá pod nánosmi klamstiev a bohorovných tvrdení.
Cyklistická superstar si všimla jeho neochvejnú ofenzívu a zareagovala rovnako ako v desiatkach ďalších prípadov – žalovala ho na súde. Keď vlani v októbri Americká antidopingová agentúra (WADA) vyrukovala s tisícstranovou dokumentáciou proti Armstrongovi a odobrala mu všetkých sedem titulov z Tour de France, David Walsh zaťal ruku v päsť. Stačilo mu vo svojom počítači stlačiť enter a kniha Sedem smrteľných hriechov mohla ísť do distribúcie. Predtým už napísal tri iné knihy o najslávnejšom nositeľovi žltého trička, ale málokto mu veril.
Foto: cyclingweekly.co.uk
"Bolo to pre mňa veľké zadosťučinenie. Po tých rokoch som už ani neveril, že sa to môže stať. Armstrong povýšil lož nad pravdu a snažil sa o tom presvedčiť všetkých okolo seba. Jeho kariéra bola jedným veľkým podvodom a presne tak to zachytáva aj táto kniha,“ vyhlásil jej autor.
Americký príbeh
Tá októbrová správa šokovala. Armstrongovi odobrali všetkých sedem titulov z Tour de France a naparili mu doživotný súťažný dištanc. Cyklistický superhrdina z Texasu a neochvejný bojovník proti rakovine sa niekoľko dní zdráhal čo len reagovať, ale potom si upravil svoj status na Twitteri. Vypadla z neho zmienka o siedmich dobytých parížskych tituloch. Nedávno poskytol rozhovor televíznej moderátorke Oprah Winfreyovej, v ktorom sa priznal k tomu, ako počas svojej kariéry systematicky bral zakázané látky. Pravda alebo aspoň jej podstatná časť bola konečne vonku a Armstrong prestal byť súčasťou cyklistickej histórie.
"Už som sa ďalej nemohol pozerať na svoje deti a klamať im. Bolo toho už príliš. Potrebovali vedieť pravdu,“ priznal dopingový hriešnik.
Armstrong bol ako cyklista aj človek stelesnením amerického príbehu. V mladom veku prekonal rakovinu, hoci mu lekári dávali len 40-percentnú šancu na prežitie. Mal ženu a tri zdravé deti, založil nadáciu v boji proti rakovine, ktorá pomáhala a zároveň zarábala. Aj pre neho. Jeho vklad bol zrejmý – svojimi víťazstvami, rýchlosťou v časovkách a nezlomnosťou v kopcoch šiel príkladom.
Celý svet velebil Armstronga za ušľachtilosť jeho ducha a skláňal sa pred jeho výkonmi na dvoch kolesách. On za ten čas vyhrával jednu Tour de France za druhou a v zákulisí robil to, čo mnohí iba tušili. Stal sa súčasťou prepracovanej dopingovej mašinérie, ktorá z neho mala urobiť najlepšieho cyklistu histórie. Za akú cenu, vyšlo najavo až po rokoch. Mohlo aj skôr, ale pán cyklista mal všetko dokonale premyslené. Pri akomkoľvek náznaku podozrenia len zatĺkal a zatĺkal. Mal páky aj na to, ako urobiť z pozitívnej dopingovej vzorky negatívnu. Podľa niektorých indícií vyhrával aj s tichou podporou zhora, teda ľudí z Medzinárodnej cyklistickej únie. Tak ako pred 12 rokmi na pretekoch Okolo Švajčiarska.
Foto: SITA, AP
"Po jednej z etáp prišiel za mnou a otvorene mi povedal, že mal pozitívny test. Zároveň však dodal, že jeho ľudia sú v kontakte so zástupcami Medzinárodnej cyklistickej únie a že jedna spoločná schôdzka všetko zahladí,“ tvrdí bez ostychu bývalý Armstrongov tímový kolega a krajan Tyler Hamilton.
Olympijský šampión v časovke z Atén 2004, ktorému neskôr odobrali zlatú medailu pre doping, informoval aj o stretnutiach Armstronga a jeho tímového šéfa Johana Bruyneela s riaditeľom Švajčiarskeho antidopingového laboratória Martialom Saugym.
"Stretli sa niekoľkokrát. Saugy im vysvetlil, ako zmanipulovať test na EPO tak, aby nebol pozitívny,“ cituje Hamiltona austrálsky Sydney Morning Herald.
Armstrong vo svojej spovedi priznal, že bol arogantný tyran a ľudí okolo seba vyhlasoval za notorických klamárov. Svojho bývalého mechanika Mika Andersona vláčil po súdoch, nechal ho finančne vykrvácať a pošpinil jeho povesť. To len preto, že svedčil, ako v roku 2004 našiel v byte svetoznámeho cyklistu v španielskej Girone celú prepravku steroidu androstenedionu a žiadal od svojho šéfa vysvetlenie.
Brali takmer všetci
Aj keď Armstrongovi doping nikdy priamo nedokázali, váha stoviek strán dôkazových spisov a svedectvá jeho niekdajších kamarátov z peletónu boli príliš silným argumentom proti nemu. Možno pre niekoho je útly chlapík z texaského Austinu len obeťou toho, že zo športu sa stal tvrdý biznis a z prekonávania samého seba naháňanie rekordov za každú cenu. Práve o tom to však je. Roky bol na výslní, najväčším hrdinom a reklamným pútačom, do cyklistiky nahnal sponzorov a milióny dolárov, preto sa stal teraz terčom číslo jeden.
"Brali takmer všetci, ale to neznamená, že sme boli do toho nútení. Ani ja, ani ostatní cyklisti. Vtedy to fungovalo tak, že dopingová kultúra bola súčasťou nášho športu. A vôbec nám to nepripadalo čudné. Aspoň mne nie,“ vyhlásil Armstrong vo svojej spovedi Oprah Winfreyovej.
Foto: Reuters
Profesor práva na Golden Gate University Peter Keane si myslí, že verejné priznanie môže mať pre Armstronga ďalekosiahle následky. Okrem toho, že príde o milióny zo sponzorských zmlúv, môže tiež čeliť trestnému stíhaniu v súvislosti s vládnou podporou, keď jazdil za tím US Postal (1998 – 2004). „Hovorím o peniazoch, veľkom množstve peňazí. A hovorím o väzení,“ povedal Keane. The Wall Street Journal tvrdí, že americká vláda do tímu US Postal investovala viac ako 30 miliónov dolárov, vysúdiť by mohla trojnásobok.
Otázka znie: Čo s budúcnosťou cyklistiky? Súčasní špičkoví pretekári tvrdia, že ich šport je dnes oveľa čistejší ako bol pred desiatimi či pätnástimi rokmi. Možno to vravia aj preto, že sami prešli dopingovou minulosťou a už ich nebavilo skrývať sa. Cyklistika určite prežije aj po odhalenom Armstrongovi, ale myslieť si, že sa prestane dopovať, je naivné. Premyslená hra na zlodejov a policajtov sa odohráva v každej sfére verejného života. Prečo by to malo byť inak v ostro sledovanom športe?