Užívate si popularitu?
S popularitou je to ako s jedlom, riadim sa heslom – nekoštuj a jedz. Nevychutnávam si ju, len ju tak prežívam.
Spoznávajú vás ľudia?
Ale áno. Minule som vychádzala v Bratislave o pol jednej v noci z divadla, keď ma oslovil podnapitý chodec. Pýtal sa, či neviem, kde by ešte našiel nejakú otvorenú krčmu. Potom si ma začal obzerať a vraví, že som mu povedomá. Hovorím mu – to bude tým, že mám taký univerzálny ksicht. A on mi na to – vy ste tá strieborná medailistka, Štefečeková…
Čo pre vás znamená, že vás novinári zvolili za športovca roka?
Je milé, že to vyšlo, ale sú aj lepšie veci.
Prečo chýbal na slávnosti váš stály spoločník, pes Alex?
Nezohnala som mu oblek.
Koho by ste dali v ankete Športovec roka na prvé miesto vy?
Cyklistu Petra Sagana.
Podľa čoho by ste vyberali, čo by mal spĺňať víťaz?
Mal by to byť ten, o ktorom sa najviac hovorí – čo sa týka úspechov, nie iných vecí.
Čo chýbalo, aby bol rok 2012 perfektný?
Viac medailí a úspechov pred olympiádou, ale inak bola pohoda.
Bol nejaký moment v tomto roku, keď ste boli šťastnejšia, než po poslednom výstrele v Londýne?
Pre mňa osobne áno, ale neprezradím aký.
Zvýšili vám po olympiáde plat?
Áno. Asi o desať percent.
Už ste si niečo kúpili z finančnej odmeny za olympijské striebro?
Nie. Dopriala som si iba strieborné lodičky na vyhlásenie ankety Športovec roka. Ale bola som na dovolenke, to bola pre mňa odmena. Vybrali sme sa so sestrou do Abú Zabí.
Ako bolo?
Pohoda, hoci na môj vkus trochu nuda. Veľa spánku, dobré jedlo, športovanie a žiadny alkohol, keďže v tomto emiráte platí prohibícia. Väčšinou sme do štvrtej ležali pri bazéne, potom sme hrali dve hodiny tenis. Večer sme trávili na izbe alebo na prechádzke v meste.
Strelec Zoravar Singh Sandhu vás pozval do Indie na svadbu. Boli ste?
Bola aj s Janou Mezeiovou necelý týždeň v Naí Dillí. Hneď v prvý večer bola privítacia párty, na druhý deň rozlúčka so slobodou, ktorá je v Indii spoločná pre oboch . Obrad bol v sobotu, trval dve a pol hodiny. Skvelé bolo, že sme sa obliekli s Janou do tradičného indického odevu sárí, ženícha to veľmi potešilo.
Čo ste niesli ako svadobný dar?
Mali sme dva. Jeden bola slovenská kuchárska kniha v angličtine.
A druhý?
Janka Mezeiová kúpila takú peknú asi metrovú fľašu s tokajským vínom a postavičkami. Až v Indii som zistila, že tie postavičky zobrazujú sexuálne polohy. Trochu som sa obávala, ako to domáci prijmú, ale zožalo to obrovský úspech. Nevesta sa najskôr zháčila, ale potom sa schuti zasmiala.
Absolvovali ste po olympiáde veľa posedení?
Áno. Dokonca som mala besedu aj v materskej škole a bol skvelá. Nemusela som veľa rozprávať, lebo deti sa samé predbiehali v tom, čo mi povedia. Potom sme sa hrali kolo kolo mlynské. A napokon som medzi ne sadla a jeden malý si mi prisadol na kolená. Bolo to milé. To je najkrajšia spomienka na besedu. Najveselšia je, ako mi hodili jablko do hlavy.
Prezradíte viac?
Bola som na jednom gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Beseda skvelá, po nej autogramiáda, keď zrazu šupa do hlavy. Vedľa mňa sa objavilo na stole jablko. Celé to museli vyzerať dosť smiešne, ale pokračovala som v podpisovaní a nedala som nič najavo. Po autogramiáde prišiel za mnou študent a ospravedlňoval sa, že to nebolo úmyselné.
Ako ste reagovali?
Pochválila som ho za dobrú mušku.
Kto u vás zabije kapra?
Nikto. Máme dva kúsky filé a potom morčacie. Máme také Vianoce na americký štýl.
Máte rada rozprávky?
Samozrejme. Tento rok budem pri nich písať bakalárku.
Na tému?
Regenerácia športovcov po športovej príprave.
Aké máte športové a osobné sny?
Založiť si rodinu. To je taký dlhodobý sen. A športový nemám.
Kde strávite Silvester?
Na Orave na chate s partiou.
Bude veľký žúr?
Dúfam.