Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Pre mňa bolo lyžovanie odmenou, teraz je skôr trestom, tvrdí Peter Jurko

Keď sa dozvedel o skvelom úspechu Adama Žampu v obrovskom slalome v Söldene, úprimne sa potešil. Najmä preto, že už 25 rokov ubehlo odvtedy, čo on úspešne atakoval najlepšiu desiatku v pretekoch Svetového pohára, vyhral Európsky pohár či Svetovú zimnú univerziádu. Peter Jurko (45) poslal Žampovcom aj gratulačnú esemesku.

31.10.2012 11:00
Peter Jurko Foto:
Z lyžiara je vášnivý golfista. Niekdajší skvelý slalomár Peter Jurko.
debata

„Konečne po dlhom čase niekto zo Slovenska urobil veľký výsledok vo Svetovom pohári. Žampovci sú fanatici do lyžovania, stojí ich to veľa času a peňazí, a určite si taký výsledok zaslúžia,“ povedal Jurko v rozhovore pre Pravdu.

Poznáte sa so Žampovcami osobne? Stretávate sa s nimi?
Sme Tatranci, takže sa poznáme. Naše deti kedysi spolu lyžovali a chodili po pretekoch. Adamov mladší brat Andreas je rovesník mojej dcéry, Adam o tri roky starší. Občas zájdem do ich športového obchodu v Smokovci a niečo si tam kúpim.

Myslíte si, že sa bude Adam ďalej zlepšovať alebo to bol len výkrik do tmy?
V športe nestačí byť len dobrý, treba mať aj šťastie. A on ho v Söldene mal. Išiel výborne, ale chytil dobré počasie a tým aj solídnu trať na rozdiel od iných. Myslím si, že Žampovci by boli radi, keby sa začal pravidelne umiestňovať do tridsiateho miesta, teda bodovať vo Svetovom pohári. Potenciál na to má a možno ešte väčší v slalome ako v obrovskom slalome.

Prečo trvalo 24 rokov, kým slovenský pretekár – muž, zabodoval v točivej disciplíne Svetového pohára v prvej desiatke?
Máme málo kvalifikovaných špičkových trénerov. A lyžovanie stojí veľa času, námahy a peňazí. Je to kočovný život a drahý šport. Tréner za relatívne málo peňazí je počas sezóny stále preč z domu. Musí svojho zverenca dobre pripraviť a ešte mať aj šťastie, aby bol zdravý a vo forme. Lyžovať vedia milióny ľudí, ale vytrvať a zlepšovať sa nie je jednoduché. Tomu treba podriadiť všetko. Žampovci to robia a aj preto im veľmi fandím.

Počas kariéry ste dosiahli niekoľko pozoruhodných výsledkov najmä v slalome a kombinácii. Dosahovali sa tie výsledky pred 25 rokmi ľahšie ako dnes?
Zmenil sa materiál, ale ľudia boli tí istí. Čiže rozdiely v náročnosti na dosahovanie dobrých výsledkov nevidím. Bola to drina vtedy a drina je to aj teraz, ak to človek robí poctivo a odmalička sa venuje lyžovaniu.

Predsa len, keď ste vy patrili do širšej svetovej špičky, bola na Slovensku iná doba. Podmienky boli teda iné.
Áno, ja som robil lyžovanie v ére, keď sa u nás končil socializmus. Pre mňa bolo lyžovanie odmenou. Mal som určité úľavy v škole a zabezpečené ďalšie veci v živote, a to som si vážil. Dnes je vrcholový šport za trest. Nikto vám nič nedá zadarmo a stojí to najmä rodičov veľa odriekania a peňazí. Vtedy to naozaj bola reprezentácia krajiny, dnes Adam Žampa reprezentuje iba sám seba a svoju rodinu.

Neľutujete roky, ktoré ste strávili v zjazdárskom kolotoči? Vtedy ešte lyžovanie nebolo takým biznisom ako dnes.
Som veľmi rád za všetko, čo som s lyžovaním zažil. Našiel som si veľa kamarátov a vôbec mi neprekážalo, že som lyžoval takmer zadarmo, vlastne za stravné lístky. Za piate miesto na olympiáde v Calgary som dostal 5000 korún a keď si to premietnete do dnešnej doby, asi to bolo málo. Na druhej strane tam boli tie výhody v škole a určitá hrdosť, že sme mohli reprezentovať krajinu.

Spomenuté piate miesto v kombinácii zo zimných olympijských hier 1988 považujete za váš najväčší úspech?
Mohol som tam byť aj tretí. Po prvom kole slalomu mi tréner vnukol myšlienku, že stačí byť do šiesteho miesta a získať olympijský bod, aby sme mali zabezpečenú kompletnú prípravu na ďalšie štyri roky. Tak som teda neriskoval a medaila z toho nebola. Možno to s odstupom času ľutujem, ale vtedy bola taká doba. Dnes by sa brala určite len medaila, štvrté – piate miesto by nič neriešilo.

Vašu kariéru ozdobilo niekoľko pekných úspechov, ale mali ste aj nepríjemný pád. Ako si na to spomínate?
Pri tréningu koncom decembra 1986 som trafil peň stromu, ktorý nebolo vidno a zlomil som si panvu. Ležal som v nemocnici, chodil som s barlami a dva mesiace nato som vyhral univerziádu. Možno to bola zhoda náhod, ale vyšlo to.

Aký máte dnes vzťah k lyžovaniu. Ste ešte aktívny lyžiar?
Rád si zalyžujem, ale odkedy išla dcéra na vysokú školu, už menej. Vlani som bol na lyžiach len tri dni. Bol som v talianskej Val Gardene na pozvanie firmy, s ktorou obchodujem.

Prepadli ste však inému športu – golfu.
Je to moje hobby. Z Popradu to nemám do Lomnice ďaleko. Chodím tam aj trikrát do týždňa a s kamarátmi si zahráme pre zábavu o fľašu vína alebo 5 eur. Je to ako náhrada aktívneho športu. Trikrát som si roztrhol achilovku, preto už ani behať nemôžem, ani hrať futbal či tenis.

debata chyba