V roku 2008, po zlatom olympijskom hetriku očakávali (nielen) rodení Bratislavčania Hochschornerovci svoj premiérový triumf v ankete, no nestalo sa tak. Korunu kráľa im vyfúkol vodácky kolega Michal Martikán, na čo dvojičky reagovali bojkotom ankety. „Chceli sme tým dať najavo, že už je najvyšší čas, aby sa s touto anketou niečo spravilo. Žiaľ, nie všetci novinári pristupujú k vyplneniu lístkov zodpovedne,“ vyhlásil vtedy Peter Hochschorner. Od vyhlasovania cien v Inchebe ubehli tri roky a 32-roční bratia vyhrali za ten čas anketu dvakrát…
Zmenil sa po triumfe o Športovca roka váš pohľad na túto anketu?
Určite nie. Anketa totiž nie je žiaden šport. Športové výsledky sa podávajú na pretekoch. Olympiádu sme vyhrali trikrát, Športovca roka druhý raz… To asi hovorí samo za seba. Nechcem, aby to vyzeralo, že sme nevďační, ale dokázali by sme žiť bez podobnej ankety.
Čakali ste, že budete mať až takú úspešnú sezónu?
Trošku nás to prekvapilo, ale milo, pretože od prvých pretekov sezóny sa nám darilo. Pred majstrovstvami sveta sme sa trošku strachovali, keďže nás pribrzdili zranenia. Nakoniec sa to však dalo do poriadku a mohli sme sa radovať z domáceho titulu, čo nás nesmierne potešilo.
Majstrovstvá sveta v Čunove boli asi jasným vrcholom roka 2011…
Sústreďovali sme sa prakticky len a len na ne, keďže boli zároveň nominačnými pretekmi na olympijské hry. Našťastie sme to zvládli a môžeme sa už sústredovať len na Hry v Londýne.
Trikrát ste vyhrali olympijské hry, šesťkrát ste sa stali majstrami sveta, päťkrát radovali z titulu majstrov Európy. Odkiaľ beriete motiváciu stále vyhrávať?
Keď niečo raz dokážeme, tak to chceme vždy dosiahnuť opäť a opäť. Pri olympiáde je to špecifické navyše v tom, že sa koná raz za štyri roky. My sa už na ňu tešíme, stále máme chuť súťažiť a víťaziť. Vpred nás posúvajú aj naši súperi, o ktorých vieme, že sa zlepšujú z roka na rok a budú nás chcieť poraziť. Aj preto musíme na sebe stále tvrdo pracovať, aby sme zostali najlepšími.
Ako vnímajú vaši súperi, že ste dlhodobo najúspešnejší?
Už si asi aj zvykli po tých rokoch (úsmev). Berú to však v pohode, napokon, sem-tam aj niekedy prehráme. Rivali sa snažia, doťahujú sa nás, čo zasa môže motivovať ich.
Je medzi vodnými slalomármi dobrá partia, alebo vám niektoré dvojice závidia úspech?
Nevidím im do duše, no asi tam trošku závisti aj je. Vždy to tak však v športe je, že druhý závidí prvému.
Nastane pred olympiádou zmena vo vašom tréningovom procese?
Trénovať budeme rovnako, akurát vynecháme zopár pretekov Svetového pohára, keďže už nemusíme bojovať o olympijskú miestenku. Chceme sa zamierať na prípravu vo vodách podobným tým v Londýne, kde budeme aj trénovať.
Padne vám vianočné obdobie vhod aj v smere oddychu od vody?
Keďže počasie je také aké je, od lode sme si dali trošku pokoj. Najbližšie pôjdeme na divokú vodu vo februári, kedy odcestujeme do Austrálie. Momentálne sa pripravujeme na sezónu v plaveckom bazéne.
Aké to je trénovať v bazéne?
Niekedy je to ťažšie ako vonku, pretože je tam veľké teplo, tým pádom sa nám horšie dýcha a rýchlejšie sa unavíme. Navyše je to krátky, 25-metrový bazén, takže stále sa musíme točiť, zatáčať, čo je o dosť náročnejšie ako ísť priamočiaro.
Ako budete tráviť Vianoce?
S rodinou, veď napokon ako inak. Konečne sa stretneme po dlhom čase všetci pokope. Určite si zbilancujeme posledný rok, zhodnotíme sezónu, no a potom sa už pustíme do rozbaľovania darčekov.
Máte už nakúpené darčeky?
Posledné dni boli veľmi hektické, takže až teraz sa tomu môžem venovať. Tento rok to vyšlo na poslednú chvíľu.
Čo by ste zaželali fanúšikom vodného slalomu do nového roku?
Hlavne veľa úspechov. Takisto by som si prial, aby sa v kruhoch Medzinárodnej kanoistickej federácie pohybovalo viac odborníkov a ľudí, ktorí sa tomuto športu viac rozumejú, aby nevznikali také problémy ako doteraz.