Aj som si poplakala, ale nevzdala sa, tvrdí Slovenka po Ironmanovi

11.10.2011 12:21
Alena Stevens-Sinayová
Alena Stevens-Sinayová. Autor:

Havajský Ironman bol jej snom. Splnila si ho minulý víkend, keď sa v mestečku Kailua-Kona na najväčšom z Havajských ostrovov zaradila medzi takmer dve tisícky účastníkov najťažších triatlonových pretekov na svete. Alena Stevens-Sinayová (29) bola jedinou Slovenkou na štarte a po takmer jedenásťhodinovej drine sa dočkala aj cieľa. Neľudské porcie 3,9 km plávania, 180,2 km na bicykli a záverečný maratónsky beh 42,2 km zvládla a výsledný čas 10:49:25 h ju ako debutantku veľmi potešil. "Je to môj osobný rekord na dlhom triatlone a zároveň som prekonala historicky najlepší čas Slovenky na Havaji. Vo svojej kategórii od 25 do 29 rokov som skončila pätnásta," tešila sa, keď si trochu vydýchla v cieli.

Môžete priblížiť svoj životný športový príbeh? Ako sa dievča zo Slovenska dostalo k najťažšej forme triatlonu?
Pochádzam z lyžiarskej rodiny, môj otec bol reprezentant v lyžovaní ešte za Československo a strýko sa zasa angažoval v lyžiarskom hnutí. Do sveta som odišla ako letuška. Bývala som v Bahrajne, kde som pred šiestimi rokmi prvýkrát okúsila krátky triatlon. Boli to také šprintové vzdialenosti, bez tréningu, len zo špásu. Prvého Ironmana som absolvovala v decembri 2009 v Austrálii, to bol môj veľký začiatok. Okolo dvoch rokoch teda robím tento šport vážnejšie. Na Havaji to bol môj štvrtý Ironman.

S akým cieľom ste vstupovali na posvätnú triatlonovú pôdu?
Havaj sa nedá plánovať. Sú to úplne iné preteky ako všetky ostatné. Mekka svetového dlhého triatlonu, veď práve tu to celé vzniklo. Pred pretekmi som bola dosť nervózna, hoci som nemala z čoho. Už som nebola pod tlakom, lebo som vedela, že hlavným výhercom nebudem. Snažila som sa však o čas pod 11 hodín a nakoniec bol z toho aj osobný rekord. Som rada, že som si ho utvorila na najťažších pretekoch. Svoj doteraz najlepší čas z Kórejského Ironmana som si vylepšila o pol minúty.

Ako veľmi bolela havajská premiéra?
Veľmi. Z vody som vyšla doudieraná, na bicykli to bolo celkom oukej, ale záverečný maratón je vždy najťažší. Mala som žalúdočné ťažkosti počas behu, ale to nás bolo asi viac. Po konzumácií toľkej ťažko stráviteľnej výživy som rada, že to už mám za sebou.

Môžete to bližšie ozrejmiť?
Problémy v bežeckej časti vyplývali z toho, čo som predtým pojedla. Počas bicyklovania sa v približne polhodinových intervaloch snažím dávať do seba energetické tyčinky a gély, rôzne nápoje, soľné tabletky, čiže je to poriadny mišung. Keď však neustále šliapete do pedálov, veľmi ťažko sa trávi. Počas prvej časti behu teda prišli žalúdočné problémy. Musela som ísť párkrát aj na toaletu, v druhej polovičke som už nabrala sily, zrýchlila som a bolo to fajn. Predbehla som zopár súťažiacich a dostala som sa tam, kde som chcela – do prvej polovice štartového poľa.

V čom je Havajský Ironman náročnejší ako iné preteky tohto druhu po celom svete?
Sú tu špecifické podmienky – vysoké teploty, enormná vlhkosť a tiež silný bočný vietor. Veľmi známe sú miestne vetry najmä v časti Hwi. Tam je veľmi náročné udržať ruky na riadidlách a nespadnúť z bicykla. Hovorí sa, že tam sa odlišujú tí najlepší od dobrých. Počas pretekov bolo aj veľmi teplo, aj keď presne neviem, koľko stupňov. Celý deň svietilo slnko, som dosť spálená. Vysokú vlhkosť bolo zasa cítiť počas behu. Ťažko sa dýchalo.

Môžete konkrétnejšie opísať jednotlivé časti pretekov?
Plávanie je pomalšie ako na iných pretekoch, lebo je to bezneoprénové plávanie a sú tu dosť silné prúdy. Dosiahnuté časy sú potom pomalšie ako na pretekoch, kde sú použité neoprény. Bola som vo vode dobitá, lebo hromadný štart je špecifický. Voláme ho „washingmaschine start“, čiže niečo ako práčkový štart v preklade. Vtedy sa všetci bijú a tlčú a je treba si zachytiť čo najlepšiu pozíciu. Najlepšie som sa cítila na bicykli. Trať nie je až taká kopcovitá ako napríklad v Kórei alebo v Lanzarote. Sú to také jemné kopčeky, ale fúka nepríjemný vietor, čo som už spomenula. V behu sa dá celkom pekne vytrápiť. Maratón najviac bolí, lebo je posledný. Začínate ho s boľavými nohami po šiestich až siedmich hodinách trápenia.

Dá sa počas pretekov použiť nejaká taktika, alebo je to pri ubúdajúcich silách len o boji sám so sebou?
V plávaní je najlepšie nájsť si nohy pred sebou, čiže plávať za niekým iným v háku a šetriť tým vlastnú energiu. Na bicykli treba ale dávať veľký pozor, lebo dlhý triatlon sú bezhákové preteky. Znamená to, že musíte dodržiavať odstup desať metrov, na Havaji je to dokonca sedem. Riskovať sa neoplatí, lebo stále vás sledujú rozhodcovia na motorkách a pri porušení pravidiel dávajú červené karty. Držať sa však desať metrov za niekým je vždy lepšie ako bicyklovať úplne sám. Čo sa týka maratónu, tam si treba dobre rozložiť sily, bežať svoje vlastné tempo a nedostať sa do krízy. Keď sa dobre cítim po 30. km, vtedy je dobre sa hecnúť a ísť naplno až do cieľa.

Kto má v dlhom triatlone väčšiu výhodu, odchovanci plávania, cyklistiky alebo vytrvalostného behu?
Je to asi individuálne. Každý má tú svoju disciplínu, ktorá mu vyhovuje. Veľkú výhodu však majú športovci, ktorí boli predtým plavcami. Majú vžitú správnu techniku a nemusia sa toľko trápiť vo vode. Samozrejme, aj v triatlone platí, že chyby sa odstaňujú dlhodobým tréningom.

Ako sa dá rýchlo vyhnať z tela únava po jedenásťhodinovej zaberačke?
Najlepšie je hneď sa najesť, ak to žalúdok dovolí a tiež doplniť tekutiny. Veľmi dobré je dať si desaťminútový ľadový kúpeľ na nohy a len tak odpočívať. Masáže sa dávajú tiež, ale po takejto záťaži sa to neodporúča hneď, lebo svalové tkanivá sú narušené. Samozrejme, základom je hneď po pretekoch kvalitný strečing.

Mali ste na pretekoch okolo seba aj nejaký podporný tím?
Mám nemeckého priateľa, ktorý je moja veľká opora. Hovoril mi počas pretekov, aké mám medzičasy, ako som na tom v porovnaní s pretekárkami predo mnou a za mnou. On je tiež triatlonista, ale tentoraz nesúťažil, lebo na Havaj sa nekvalifikoval.

Váš najväčší zážitok z Havaja?
Preteky a všetka tá atmosféra okolo nich. Je to niečo, o čom snívajú všetci triatlonisti. Pozerám to v telke a na DVD a zrazu stojím tam a vidím naživo najlepších svetových profesionálov. Dva dni pred pretekmi bol veľký slávnostný ceremoniál, kde som niesla slovenskú vlajku. Bolo to ako na olympiáde. Toto som presne túžila zažiť, odkedy som začala robiť Ironmana.

Je triatlon, najmä ten dlhý, najťažší šport?
Myslím si, že je považovaný za jeden z najťažších, aj keď nemôžem hovoriť za iné športy. Triatlon nie je šport, ktorý môže ktokoľvek robiť, aj preto sa v ňom tak vidím. Nestačí byť fyzicky zdatný. Treba byť aj mentálne silný. Keď psychika zlyhá, je koniec. Je strašne veľa takých, ktorí preteky z rôznych dôvodov nedokončia. Telo bolí, to sú obrovské bolesti. Počas pretekov na Havaji som si aj poplakala, ale nemohla som ich nedokončiť. Iba žeby som odkväcla a odviezla by ma ambulancia. Psychicky som dosť silná, aj preto ma baví triatlon.

Bude po náročných pretekoch na Havaji nasledovať aj dovolenka na Havaji?
Určite si dám teraz dva až tri týždne pauzu. V poslednom čase som sa dosť vypretekala a som unavená. Na dovolenku pôjdem do Kalifornie, do San Francisca.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Celkové poradie - Žltý dres
    • zelený dres
    • Thomas
    • 53:10:38 h
    • 2.
    • Froome
    • +1:39
    • 3.
    • Dumoulin
    • +1:50
    • 60.
    • Sagan P.
    • +1:23:17
Poradie šprintérov - Zelený dres
    • zelený dres
    • Sagan P.
    • 398
    • 2.
    • Kristoff
    • 170
    • 3.
    • Démare
    • 133
Všetko o Tour de France
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk