Rozprávali ste sa Milanom Haborákom po potvrdení jeho druhého dopingového prehrešku?
Vôbec nedvíha telefón. Ani mne.
Pre SAZ nie je doživotný dištanc novou vecou. Pred dvoma rokmi ste zažili podobný prípad s Mikulášom Konopkom. Prijali ste opatrenia, ktoré by zabránili opakovaniu?
Každý musí pred vrcholným podujatím absolvovať dve dopingové skúšky. Musia odovzdať zoznam podporných prostriedkov, ktoré užívajú, aby sme ich neškodnosť dali prekontrolovať lekárom. Tí mali na nich apelovať, aby si dávali maximálny pozor pri užívaní takýchto látok. S reprezentantmi máme podpísané zmluvy, v ktorých sa zaväzujú, že nebudú brať doping. Ale vždy záleží na jednotlivcovi a jeho momentálnom psychickom rozpoložení, ktoré ho dovedie až ku zlyhaniu. A v snahe dostať sa na elitné podujatie potom predsa siahne po nedovolených prostriedkoch.
Sú v zmluve s reprezentantmi uvedené aj prípadné sankcie za pozitívny dopingový nález?
Strácajú štatút reprezentanta a sú vylúčení z reprezentácie.
Koľko financií dostal Haborák od zväzu na prípravu?
Niečo dostal, ale nie veľa, pretože bol dlho zranený. Ide maximálne o sedemsto eur.
Aký mal podľa vás 37-ročný guliar pred koncom kariéry motív na dopovanie?
Istotne dostať sa na európsky šampionát a tam zakončiť dlhoročnú činnosť. Ale takýmto spôsobom sa to nerobí. Mňa to naozaj veľmi zaskočilo. Nečakala som, že taký skúsený atlét sa uchýli na záver kariéry k niečomu takému. Najmä v prípade, keď vie, že ďalšia chyba by mu znemožnila pokračovať aj v úlohe trénera, na ktorú má aj vzdelanie.
Dáte za ostatných slovenských atlétov ruku do ohňa?
Určite áno. Všetci sú profesionáli. Z atletiky žijú, niektorí z nej živia aj svoje rodiny, takže úprimne pochybujem, že by sa niekto z nich uchýlil k dopingu.
Ako sa vyrovnávate s takýmito ranami z pohľadu bývalej vynikajúcej atlétky?
Veľmi ma to zraňuje. V noci mám problémy so spánkom. Jednoducho to neviem pochopiť. Ako aktívna športovkyňa som nikdy nemala podmienky, aké majú dnešní atléti. Veľmi som si vážila každú pomoc a podporu, ktorej sa mi dostalo. Bola som matkou, mala som dieťa a ČSTV refundovalo mzdu mojej svokre, ktorá sa mi starala o syna. V živote by som si nedovolila takýto podraz.
Ovplyvňujú dopingové prípady aj prísun financií pre zväz?
Samozrejme, ministerstvo školstva nám zníži dotáciu. Aj z toho mála, čo dostávame, prídeme ešte o desať percent. Rovnako ako v prípade trestu pre Mikuláša Konopku.
V utorok sa v Barcelone začne európsky šampionát. Poznamená dopingová kauza atmosféru v slovenskej výprave?
Myslím, že nie. Všetci sa na šampionát tešia. Chystali sa tam celý rok, niektorí aj celý život. A keďže slovenská atletika ešte nemá medailu z majstrovstiev Európy, verím, že teraz sa nám to podarí. Ako sa hovorí – na truc. A na nový začiatok.
Očakávate, že Barcelona vám vylepší náladu?
Presne tak. V našom tíme sú samé milé stvorenia, ktoré si už preskákali všetko možné a dlhé roky poctivo drú.
Od koho čakáte najlepší výsledok?
Jednoznačne od Libora Charfreitaga, ktorý vedie tohtoročný rebríček kladivárov. Je veľmi skúsený pretekár. Verím, že obávaná borelióza mu už dá konečne pokoj. Ale máme aj ďalších, ktorí majú na dobrý výsledok – či je to Lucka Klocová, Dmitrij Vaľukevič alebo Danka Velďáková.
Máte vytýčený aj konkrétny cieľ?
Spokojná budem s každým finálovým umiestnením.
Bude sa v zákulisí šampionátu preberať Haborákov prípad?
O tom nepochybujem. Určite sa budeme zhovárať v českými kolegami, ktorí sú nám najbližší a preberáme spolu veľa záležitostí. Iste sa vyjadria aj naši známi z Maďarska, kam chodieval Milan s bratmi Konopkovcami často trénovať. Priznám sa, že na tie debaty sa neteším.
Keď ste nemali možnosť hovoriť s Haborákom, nechcete mu niečo odkázať cez médiá?
Naozaj by ma zaujímalo, čo ho viedlo k tomuto obrovskému prešľapu.