„Amigo Rob“, ako mu vravia domorodci, za dva roky pôsobenia na Bohatom pobreží, čo je v preklade názov krajiny, stihol vodné pólo úžasne spopularizovať. V hlavnom meste San José založil Kanadskú školu vodného póla, ktorou prechádzajú chlapci aj dievčatá rôzneho veku, takže Kostarika dnes už má reprezentačné tímy v oboch pohlaviach od žiakov až po seniorov. „Na futbal, pravda, nemáme, to je národný šport,“ priznáva Tarnóczy.
Nepriamo tým skladá poklonu aj levočskému rodákovi Ivanovi Mrázovi, ktorý na olympiáde v Tokiu 1964 gólom do nemeckej siete na 2:1 v poslednej minúte zabezpečil čs. mužstvu postup do finále a strieborné medaily. V rokoch 1978 – 1981 pôsobil v Kostarike ako tréner (odvtedy, čo s LD Alajuelense získal domáci titul, ho domorodci oslovujú Don Ivan) a od roku 1989 znova – v Belene založil Mraz Soccer Academy a dokonca je aj šéfom kostarickej Federácie zimných športov.
Foto: Paul Stacho
Tarnóczyho v Novákoch, kde v chemickej kolónii vyrastal, nevychovávala ulica, ale šport. Keďže sa potatil, tak vodné pólo. Jeho otec Arpád mal veľké zásluhy na rozvoji tohto športu u nás, po nežnej revolúcii sa tento bývalý politický väzeň, neskôr poslanec stal na štyri roky dokonca prezidentom Slovenského zväzu vodného póla.
Róbert Tarnóczy vyštudoval trénerstvo na bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu, ale koncom osemdesiatych rokov aj s rodinou emigroval do Kanady. „Jedno z mojich trénerských kréd – Využi v živote, čo ťa šport naučil – je dokonale preverené vlastným osudom,“ smeje sa.
Najmä začiatky v exile nie sú ľahké. Usadil sa v kanadskom hlavnom meste Ottawe, kde pôsobil ako stredoškolský učiteľ, ale presadil sa najmä vďaka pólu. Trénoval rôzne vekové kategórie žien a v rokoch 2007 – 2008 aj kanadské národné družstvo do 22 rokov.
Predvlani dostal ponuku zúročiť svoje slovensko-kanadské vodnopólové vedomosti ako tréner mužskej reprezentácie stredoamerickej Kostariky. V najbližších dňoch ju znova povedie na šampionáte Camex, čiže krajín Strednej Ameriky a Mexika, ktorého dejiskom je Guatemala.
„Ticos, ako Kostaričania sami seba nazývajú, sú – možno aj vplyvom slnka – veľmi priateľskí, dobrosrdeční a usmievaví ľudia,“ konštatuje Tarnóczy. „Vyznávajú pura vida, rýdzi život, neradi sa oberajú o životnú pohodu, ale ja sa ich snažím motivovať cez silnú lásku a pozitívne myslenie, aby sa v príprave snažili byť čo najlepší. A mám pocit, že sa mi to darí.“
Foto: Paul Stacho
Kostarická metropola sústredila hlavné športoviská do okolia 72-hektárového Metropolitného parku La Sabana. V jeho pôvabnom prírodnom prostredí trénuje i vodnopólová reprezentácia. Obďaleč vo štvrti Sabana Norte vyrastá národný športový komplex, ktorého dominantou bude nový futbalový štadión Estadio Nacional pre 35-tisíc divákov za 83 miliónov dolárov. Z troch štvrtín je už hotový, definitívne by mal byť dokončený budúci rok. Stavia ho šesťsto čínskych robotníkov a úprimní Kostaričania tvrdia, že chvalabohu, lebo im by to pri štýle pura vida určite trvalo o niekoľko rokov dlhšie.