„Naozaj som na svetový rekord príliš nemyslel,“ tvrdil vo flash interview Usain Bolt. „V príprave na tohtoročnú sezónu som sa zameral na zlepšenie svojho štartu a ten sa vo finále ukázal ako kľúčový.“ Nebýva u neho zvykom, že má zo všetkých najlepšiu štartovú reakciu, v berlínskom finále ju mal – 0,133 sekundy. „Presvedčil som všetkých, že moje svetové rekordy na pekinskej olympiáde neboli iba žart.“
Jamajský blesk prezradil, že celý deň pred rozhodujúcim behom hral rôzne videohry a nesnažil sa myslieť na finále. Berlínske označil za mentálne jednoduchšie ako pekinské, ale fyzicky bolo náročnejšie. A to dokázali aj spomalené zábery. Na Boltovej tvári sa celý čas zračilo napätie a v záverečných metroch dokonca zatínal zuby. „Opäť som ukázal ľuďom, že tvrdá práca prináša ovocie,“ zdôraznil.
Najlepší svetový atlét roku 2008 vyhral v berlínskom finále s náskokom 62 stotín pred Panamčanom Alonsom Edwardom (19,81), čo je najväčší víťazný náskok v behu na 200 metrov na MS. Doteraz bol najväčší rozdiel medzi víťazom a strieborným 33 stotín, keď v rokoch 1991 a 1995 Američan Michael Johnson zdolal Franka Fredericksa z Namíbie. Vlani na pekinskej olympiáde Bolt predstihol Američana Crawforda dokonca až o 66 stotín. Bronz si v Berlíne vybojoval Wallace Spearmon z USA časom 19,85.
„Lightning Bolt“ sa zdal pred finále sústredenejší, hoci šantil ako zvyčajne, grimás do kamier vystrúhal menej. Z koncentrácie ho nevyviedol ani zbabraný štart Francúza Alerteho. Aj na druhý pokus ´vyletel´ rodák z Trelawny z blokov ako blesk a už po 40 metroch zlikvidoval hendikep pred ním bežiaceho Panamčana Alonsa Edwarda, ktorý sa za ním vyviezol k juhoamerickému rekordu. Bolt potom upaľoval kozmickou rýchlosťou k ďalšiemu superčasu z inej galaxie. Bežal znovu, tak ako aj vo štvrťfinále a semifinále, v priliehavom zelenom tričku, ktoré mal pod žltým národným dresom.
Na stovke podľa nemeckého denníka Bild, ktorý sa odvolával na vedecké výpočty, vraj vyvinul energiu, ktorá by stačila na jednohodinovú prevádzku chladničky. To isté sa mu podarilo aj na dvojnásobnej trati, veď každú stovku prešprintoval priemerne za 9,595 sekundy.
Vývoj svetového rekordu v behu mužov na 200 m (éra elektronického merania):
19,83 Tommie Smith (USA) Mexico City 16. 10. 1968
19,72 Pietro Mennea (Tal.) Mexico City 12. 9. 1979
19,66 Michael Johnson (USA) Atlanta 23. 6. 1996
19,32 Michael Johnson (USA) Atlanta 1. 8. 1996
19,30 Usain Bolt (Jam.) Peking 20. 8. 2008
19,19 Usain Bolt (Jam.) Berlín 20. 8. 2009
Jamajčan v Berlíne rovnako ako vlani na olympijských hrách v Pekingu vyhral stovku aj dvojstovku, obe disciplíny vo svetových rekordoch. Štvrtkový rekordný čas bol jeho šiesty v kariére, trikrát zlepšil historicky najlepší výkon na 100 m, dvakrát na 200 m a raz bol členom rekordnej štafety na 4 × 100 m.
Usain Bolt získal premiérové zlato v disciplíne, ktorá bola na začiatku jeho mimoriadne úspešnej kariéry, jeho hlavná.
Doposiaľ vyhral na 200 m kadečo, ale MS ešte nie a na titul musel čakať až do štvrtka. Po triu Američanov sa stal len štvrtým mužom v histórii, ktorý na svetovom šampionáte získal šprintérsky double. Pred ním to dokázali Maurice Greene (1999), Justin Gatlin (2005), Tyson Gay (2007).
Bolt je absolútne neohrozeným kráľom dvojstovky, je držiteľom najlepších časov na svete vo všetkých vekových kategóriách – do 15 rokov (20,58), do 16 rokov (20,13), do 17 rokov (19,93), do 18 rokov (19,93), do 19 rokov (19,88) a patrí mu aj absolútny najlepší čas histórie 19,19.
Štvrtková finálová dvojstovka bola pre zverenca trénera Glena Millsa siedma v tomto roku. V júni na domácom šampionáte v Kingstone dosiahol v rozbehu v silnom protivetre 3,6 m/s čas 20,75 sekundy a potom vo finále s vypusteným záverom mu namerali 20,25 sekundy. Na júlovom mítingu vo švajčiarskom Lausanne v daždi a v chlade (15 °C) dosiahol skvelých 19,59 a naznačil, že svetový rekord dlho nevydrží. Na MS v Berlíne dosiahol v utorok 20,70 (v rozbehu) a 20,41 (vo štvrťfinále), v stredu v semifinále 20,08 a vo finále 19,19. Kým sa dopracoval k zlatu, na modrom povrchu Mondo na Olympijskom štadióne strávil dovedna 80,38 sekundy.
Prehľad šprintérov, ktorí vyhrali na jednej svetovej akcii behy na 100 i 200 metrov: | |||||
Akcia | Rok | Miesto | Meno a národnosť | 100 m | 200 m |
OH | 1904 | St. Louis | Archie Hahn (USA) | 11,0 | 21,6 |
OH | 1912 | Štokholm | Ralph Craig (USA) | 10,8 | 21,7 |
OH | 1928 | Amsterdam | Percy Williams (Kanada) | 10,8 | 21,8 |
OH | 1932 | Los Angeles | Eddie Tolan (USA) | 10,3 | 21,2 |
OH | 1936 | Berlín | Jesse Owens (USA) | 10,3 | 20,7 |
OH | 1956 | Melbourne | Robert Morrow (USA) | 10,5 | 20,6 |
OH | 1972 | Mníchov | Valerij Borzov (SSSR) | 10,14 | 20,00 |
OH | 1984 | Los Angeles | Carl Lewis (USA) | 9,99 | 19,80 |
MS | 1999 | Sevilla | Maurice Greene (USA) | 9,80 | 19,90 |
MS | 2005 | Helsinky | Justin Gatlin (USA) | 9,88 | 20,04 |
MS | 2007 | Ósaka | Tyson Gay (USA) | 9,85 | 19,76 |
OH | 2008 | Peking | Usain Bolt (Jamajka) | 9,69 | 19,30 |
MS | 2009 | Berlín | Usain Bolt (Jamajka) | 9,58 | 19,19 |
Vizitka Usaina Bolta
Krajina: Jamajka
Dátum a miesto narodenia: 21. 8. 1986 v Trelawny
Výška: 196 cm
Hmotnosť: 86 kg
Tréner: Glen Mills
Manažér: Ricky Simms
Rodičia: otec Wellesley, matka Jennifer
Úspechy: 1. na 100 m na MS 2009, 1. na 200 m na MS 2009, 1. na 100 m na OH 2008, 1. na 200 m na OH 2008, 1. v štafete na 4 × 100 m na OH 2008, 2. na 200 m a 4 × 100 m na MS 2007, 2. na 200 m na Svetovom pohári 2006, 8. na 200 m na MS 2005, 1. na 200 m na MS 2003 do 17 rokov, 1. na 200 m na MSJ 2002, svetový rekordér na 100, 200 a 4 × 100 m
Iné: Držiteľ ocenenia Svetový atlét roka (2008), dvojnásobný držiteľ ocenenia IAAF „Vychádzajúca hviezda roka“ (2002, 2003), juniorský svetový rekordér na 200 m (19,93), držiteľ najlepších svetových výkonov na 200 m v kategórii do 15, 16, 17, 18 a 19 rokov (20,58 – 20,13 – 19,93 – 19,88)
Osobné rekordy – 100 m: 9,58 (2009/svetový rekord), 200 m: 19,19 (2009/svetový rekord), 400 m: 45,28 (2007), 4 × 100 m: 37,10 (2008/svetový rekord)
Zaujímavosti: Ako prvý v histórii získal na jedných OH zlaté medaily na 100, 200 a 4 × 100 m a v každej utvoril svetový rekord. Do olympijskej histórie sa zapísal aj ako štvrtý muž, ktorý na jedných hrách získal zlato na 100, 200 a 4 × 100 m, pred ním to dokázali len Jesse Owens (1936 v Berlíne), Bobby Morrow (1956 v Melbourne) a Carl Lewis (1984 v Los Angeles). Nemal ani šestnásť a v roku 2002 sa vo veku 15 rokov a 332 dní stal najmladším atletickým juniorským majstrom sveta v histórii